„Dnes sme otvorili hrob svätej Terézie a zistili sme, že je v rovnakom stave ako pri poslednom otvorení v roku 1914.“ Toto je najočakávanejšie vyhlásenie z 28. augusta, ktoré urobil generálny postulátor Rádu bosých karmelitánov páter Marco Chiesa. A je to prvý záver, ku ktorému dospeli odborníci po otvorení hrobu svätice z Avily 28. augusta, ktorej telo zostalo neporušené od roku 1582.

Catolicismo vo svojom poslednom čísle uverejnilo zhrnutie zjavení, ktoré anjel z Portugalska a potom Panna Mária zjavili trom malým pastierikom vo Fatime (1). Mesiac máj je vhodný na to, aby tento časopis pokračoval v zaoberaní sa touto témou, a to tým skôr, že celé mesto Campos ešte stále rezonuje ozvenou triumfálneho privítania pútnického obrazu Panny Márie Fatimskej (2).

Ak má byť naše kresťanstvo žité, musí sa živiť aj duchovným čítaním. Z mnohých možností by som chcel odporučiť jednu knihu. Je to kniha, ktorú vydalo vydavateľstvo Editions Fiducia, od otca Josepha Tissota, s názvom: Umenie využívať svoje chyby.

Sté výročie úmrtia Vladimíra Iľjiča Uľjanova, známeho pod pseudonymom Lenin, jednej z najzločinnejších postáv v dejinách, sprevádzala pochmúrna atmosféra. Zomrel 21. januára 1924 v Moskve v dôsledku mozgovej mŕtvice, pričom sa narodil 54 rokov predtým v Simbirsku na západnom brehu Volgy. Syn školského inšpektora Vladimír Uľjanov bol typickým produktom toho Ruska na prelome storočí, v ktorom, ako napísal Curzio Malaparte, "maloburžoázny fanatizmus siahal od marxistického liberalizmu až po Tolstého prehnité kresťanstvo" (Il buonuomo Lenin, Adelphi, 2018, s. 22 - 23). Jeho mladosť poznačila aféra staršieho brata Alexandra, ktorého v máji 1887 obesili za sprisahanie proti životu cára Alexandra III. Vladimír Uľjanov, ktorý už vtedy začal čítať revolučné diela, sa presvedčil o omyle populistov, ktorí mali v úmysle pozdvihnúť roľníkov vykonávaním exemplárnych teroristických činov. Rozhodujúce bolo jeho stretnutie s otcom ruského marxizmu Georgijom Plechanovom (1856 - 1918), emigrantom vo Švajčiarsku. Lenin, žiak Marxa, ale aj pruského stratéga Carla von Clausewitza (1780 - 1831), vypracoval teóriu, ktorá z revolúcie urobila vedu.

Otec Hieronym (1907–1985), trapistický mních, ktorý vo veku 21 rokov vstúpil do kláštora Sept-Fons v strednom Francúzsku. V roku 1934 zložil slávnostné sľuby a o dva roky neskôr bol vysvätený na kňaza. Kniha listov bratovi Patrikovi obsahuje listy, ktoré písal svojmu žiakovi, terajšiemu opátovi v Sept Fons. Sú tu zverejnené len listy otca Hieronyma, až na pár výnimiek je tu aj list o. Patrika. Listy sú písané typickou francúzskou zdvorilosťou a hlboko odkrývajú život mnícha kontemplatívneho kláštora. Patril medzi učiteľov mníchov, ktorým vyučoval filozofiu. Počas koncilu, bol vďaka liberálnym prúdom v opátstve odstavený. Neskôr sa však jeho žiaci stávajú predstavenými kláštora a opátstva. Ďalší z jeho žiakov o. Samuel zakladá kláštor v českej republike, Nový Dvůr.

V blogu vyberám niekoľko myšlienok z listov o. Hieronyma, ktoré ma najviac zaujali…

Americkí univerzitní študenti kľačiaci pred Alahom: video z 1. mája 2024, ktoré zverejnila Al-Džazíra, je symbolické a obletelo celý svet. Stovky študentov Kalifornskej univerzity (UCLA) v Los Angeles po modlitbe k Alahovi protestovali proti "sionistickému režimu" a kričali "Slobodná, slobodná Palestína!" a "Odpor [Hamasu] je spravodlivý!".

V Ríme, len pár krokov od slávneho Fori Imperiali, stojí kláštor San Teodoro, ktorý spravujú Menší bratia konventuáli. Miesto je takmer skryté, tiché. Neveľmi vysoká, len dvojposchodová budova sa ukrýva v malej uličke, ktorá vedie pozdĺž konca Fori Imperiali. Tu, v tejto budove, sa 16. októbra 1917 zrodilo Rytierstvo Nepoškvrnenej, ktoré založil svätý Maximilián Mária Kolbe (Zduńska Wola, Poľsko, 8. január 1894 - Auschwitz, Poľsko, 14. august 1941), ktorého liturgickú pamiatku si dnes pripomíname: v tento deň „milovník Panny Márie“ spolu s ďalšími šiestimi mladými bratmi založil jednu z najvýznamnejších mariánskych inštitúcií. V budove sa v tom čase nachádzalo Medzinárodné kolégium menších bratov konventuálov, ako aj Pápežská teologická fakulta svätého Bonaventúru (Seraphicum), kde Maximilián Kolbe býval a študoval.

V utorok vyšiel už v poradí druhý diel rozhovorov zo série “Na hlbine”, v ktorom odpovedám na súčasné otázky, bližšie rozprávam o stretnutí s kardinálom Kasperom, o Fiducia Supplicans, o kredibilite kardinála Fernandéza, hodnotím rok od smrti Benedikta XVI a mnohé iné.

(Rím) V piatok 19. júna 2024 prijal v priestoroch svojho súkromného apartmánu vo Vatikáne emeritný prefekt kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinál Robert Sarah kaplána Spolku latinskej omše na Slovensku, otca Ľubomíra Urbančoka. Ten mu počas stretnutia predstavil posledné aktivitu Spolku a odovzdal obraz Benedikta XVI., ako aj posledné publikácie, medzi nimi ročenku Spolku latinskej omše na Slovensku. Vo svojom rozhovore následne pokračovali na tému liturgického dedičstva pápeža Benedikta XVI. Kardinál Sarah prijal s veľkým potešením informáciu už o druhom ročníku konferencie venovanej posolstvu pontifikátu Benedikta XVI. – Josepha Ratzingera na tému Tradičnej liturgie.

V posledných týždňoch boli niektoré fakty a "nefakty" stredobodom pozornosti katolíckych sociálnych médií. Fakty sú tie, ktoré sa skutočne stali, "ne- fakty" sú tie hypotetické, prítomné viac v predstavivosti blogerov ako v realite.

V Trnave sa 6. júla 2024 uskutočnila už v poradí druhá konferencia Spolku latinskej omše na Slovensku venovaná liturgickému prínosu pápeža Benedikta XVI. Pred niekoľko desiatok účastníkov predstúpili dvaja významní hostia zo zahraničia. Myšlienka konferencie SLO na Slovensku vznikla práve v súvislosti s tým, že myslenie tohto významného pápeža vnímame ako kľúčové pre uchopenie problémov a vývoja liturgickej reformy a jeho následného vplyvu na náboženský život. Práve idea nevyhnutnosti kontinuity v Cirkvi vyjadruje nevyhnutnú existenciu subjektu Cirkvi, ktorá je garantom neporušiteľnosti a neporušenosti odovzdávania katolíckej viery skrze dar Zjavenia prijatý od jej Božského zakladateľa.

Arcibiskup argentínskeho mesta Santa Fe de la Vera Cruz Sergio Fenoy podpísal dokument, ktorým sa začína proces kanonizácie sestry Cecílie Maríe del Volto Santo, prezývanej „usmievavá sestrička“, pre jej usmievavú fotografiu, ktorá krátko pred smrťou obletela celý svet na všetkých sociálnych sieťach. Sestra Cecília María bola karmelitánka z provincie Neuquén, ktorá zomrela na rakovinu v roku 2016 vo veku 42 rokov s úsmevom na perách, ktorý akoby skutočne porazil smrť.

Úlohu ruského giganta na geopolitickej scéne nemožno nikdy ignorovať. Ale odkedy vo februári 2022 vypukla vojna s Ukrajinou, aj tí na Západe, ďaleko za hranicami Ruska, si jeho prítomnosť tak či onak uvedomujú.

Spomedzi mnohých symbolických udalostí našej doby nestačí jednoducho odmietnuť groteskné predstavenie, ktoré 26. júla otvorilo olympijské hry v Paríži, ako prejav nevkusu alebo kultúrnu provokáciu. Je to najnovší útok proti kresťanskej civilizácii, ktorá mala jeden zo svojich historických vrcholov vo Francúzskej revolúcii.

Včera na sviatok svätej Anny som spomínal na moju návštevu najväčšej svätyne na svete zasvätenej svätej Anne vo Francúzsku- Saint Anne d’Auray. Pred 8 rokmi keď som sa tu nachádzal niekoľko stoviek kilometrov ďalej zabil moslimský atentátnik kňaza Jacquesa Hammela z nenávisti k jeho viere. Predvčerom niekoľko migrantov znásilnilo v Paríži mladú ženu. Prvorodená dcéra Cirkvi už desiatky rokov kymáca s celou Európou vo viere a púšťa na svoje územie pod rúškom otvorenosti a prijatia nepriateľov svojej kultúry, svojich dejín a kresťanských koreňov. Poslednou bodkou bol včerajší otvárací ceremoniál olympijských hier v Paríži, kde si robili posmech z poslednej večere, popravy Márie Antoinetty, ako aj oslavovali „moc temna“. Doslova diabolská akcia. Tí, ktorí majú ústa najviac plné sekularizmu, otvorene oslavujú diabla, teda vyznávajú vieru v nadprirodzeno. Už nadišiel čas aby sme sa prebudili zo sna (porov. Rim 13).

Kardinál Raymond Burke sa stal jedným z najvyššie postavených predstaviteľov Katolíckej cirkvi, ktorý sa vyjadril k „ohavnému výsmechu“ počas otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Paríži, kedy bola predvedená paródia Poslednej večere s drag queens a LGBT osobami predstavujúcimi Krista a apoštolov.

26. júla je sviatok svätej Anny, matky Panny Márie. V kanonických evanjeliách sa o nej nič nehovorí, zatiaľ čo v apokryfných evanjeliách sa uvádzajú niektoré správy. Vďaka tradícii Cirkvi sa o nej dá povedať viacero vecí.

„Chcem plniť len Božiu vôľu, nie svoju vlastnú. Nech sa vždy splní poklonyhodná, najmilšia a najdokonalejšia Božia vôľa.“ Takto opakoval svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie, ktorý sa narodil 1. marca 1838 v Assisi a zomrel 27. februára 1862 na ostrove Isola del Gran Sasso d'Italia, ktorého sviatok pripadá podľa nového kalendára na 27. februára, zatiaľ čo v tradičnom kalendári je tento sviatok 28. februára.

Už 150 rokov je evolucionizmus základom nespočetných omylov vo všetkých oblastiach vrátane náboženstva. Obvinenie zo "spiatočníctva", voči obhajcom katolíckej tradície, znamená napríklad evolucionistickú koncepciu života Cirkvi, založenú na princípe, že "potom" je vždy lepšie ako "predtým", teda že budúcnosť je vždy dokonalejšia ako minulosť, čo má za následok prevrátenie metafyzického princípu, podľa ktorého väčšie nemôže pochádzať z menšieho, účinok nemôže byť väčší ako príčina, ktorá ho spôsobila.

V Katolíckej cirkvi sa čoraz častejšie hovorí o vysviacke žien za diakonky, niekedy aj o ich kňazskom svätení.

Dňa 22. mája vydal istý kontroverzný taliansky teológ spolu so svojimi kolegami knihu, kde hovorí jednoznačne v prospech svätenia žien. Zaujímavosťou je, že kniha vychádza vo výročný deň – presne 30 rokov po vydaní dokumentu svätého Jána Pavla II., v ktorom takýto názor definitívne odmietol.