Svet sa stáva o čosi temnejším. Taliansky filozof Stefano Fontana dokonale vyjadril to, čo posledné hodiny zažíva každý z nás. Telesná schránka Benedikta XVI. už vyhasínala niekoľko rokov, avšak je na nás aby ho jeho posolstvo postupne prežiarilo...

1.     Modlitba. Svätá spoveď nám odpúšťa hriechy a oživuje v nás život prijatý krstnou milosťou. Ak sa chceme naozaj dobre vyspovedať, každodenný život modlitby je základom. Takýto život modlitby je vzťahom duchovného priateľstva s Bohom. Nikto nie je naším priateľom bez toho, aby sme s ním udržiavali živý kontakt. Práve v modlitbe najlepšie vnímame naše hriechy, pretože sme vo vzťahu so zdrojom svetla, vďaka ktorému vidíme tmu našej duše.

Každým dňom si viac a viac uvedomuje, každý kresťan, že má pred sebou dve základné voľby. Buď si bude prispôsobovať svoju vieru svetu, alebo bude tlakom sveta vzdorovať a bojovať o jej autentické prežívanie. Tlaky proti kresťanským hodnotám sa stupňujú a vyznávať verejne svoju vieru sa stáva pre mnohých náročné. Aj z tohto dôvodu sa stala populárnou knižka amerického spisovateľa Roda Drehera s názvom Benediktova voľba.

Pred dvestopäťdesiatimi rokmi, v roku 1772, vydal svätý Alfonz Mária de Liguori (1696-1787) svoje Dejiny bludov, posledné zo svojich dogmatických diel. Tento veľký svätec 20. augusta 1772 napísal: "Toto bude moje posledné veľké dielo; vo svojich sedemdesiatich siedmich rokoch nesmiem myslieť na nič iné ako na smrť.

Dom Gérard (zakladateľ kláštora autora, Le Barroux vo Francúzsku), často hovoril, že keď potrebuje vyriešiť nejaký problém, hľadá riešenie v reguly svätého Benedikta, ktorá je spoľahlivým vodítkom pre mníchov, ako aj pre život celej Cirkvi.

Hovorí však svätý Benedikt o synode v živote spoločenstva ? No, áno ! Už v 3. kapitole, kde hovorí o zvolaní bratov na radu, vzápätí po tom, čo sa zaoberal vlastnosťami opáta.

Pred niekoľkými dňami priniesol významný vatikánsky portál rozhovor s kardinálom a teológom Gerhardtom Mullerom. Položili mi aj otázku ohľadom situácie v Nemeckej cirkvi, na ktorú odpovedal nasledovné:

„Mnohí dobre platení úradníci "nemeckého cirkevného" zriadenia (ako najväčšieho zamestnávateľa v Nemecku) trpia tým, že učenie Cirkvi o manželstve a 6. a 9. prikázaní Dekalógu je v rozpore s hlavným prúdom spoločnosti kvôli sexuálnej revolúcii z roku 1968. Vadí im rozpor s Božou vôľou v ich osobnom správaní a posmešné poznámky súčasníkov o tom, že "katolícky svet viery a morálky zostal v stredoveku". Aj preto sa chcú prezentovať ako moderné a sledovať najnovšie poznatky psychológie a sociológie“.

"Najlepším spôsobom, ako môžeme pomôcť pápežovi a biskupom, je naša modlitba. Dôverujeme Ježišovi, Pánovi Cirkvi, ..." Gerhard Ludwig kardinál Müller v rozhovore s Lotharom C. Rilingerom. Podľa modernej doktríny ústavného práva všetka moc v štáte pochádza od ľudu. Základom každého demokratického štátu je teda suverenita ľudu. Vatikánsky mestský štát je však výnimkou z tohto pravidla.

„Kiež sa všetci v prvom rade staráme o to, že ak sme sa už dali do práce, aby sme v nej nepoľavovali a neklesali na mysli, hovoriac: Už dlhú dobu sa venujeme askéze (modlitbe)m ale bude lepšie, keď začneme nový deň tým, že budeme znásobovať svoju horlivosť. Veď celý ľudský život je taký krátky v porovnaní s večnosťou a všetko, čo máme je ničím oproti večnému životu...“Niekoľko týždňov sme strávili rozjímaním o základoch modlitby a každý si môže položiť otázku, nakoľko sa tieto rozjímania snažil učiniť za svoje, prípadne koľkokrát sa k ním s pozornosťou vrátil, aby si vytýčil ciele svojho duchovného rastu

Priatelia, všetkých Vás srdečne pozývam počas tohto týždňa na duchovnú púť do Talianska. Zajtra sa vydám na cestu do Padovy, kde navštívim Baziliku svätého Antona, ako aj kostol kde je uchovávané telo svätého Leopolda Mandiča, známeho spovedníka. V utorok po rannej svätej omši sa vyberieme do Loreta, kde sa pomodlíme v Nazaretskom domčeku ruženec, až napokon večer dorazíme do San Giovanni Rotonda, kde strávime celú stredu duchovným programom. Vo štvrtok navštívime horu svätého Michala Archanjela v Gargane.

Len pred nedávnom sme mali v liturgickom kalendári spomienku na svätého Augustína. „Kto to bol, kto toho veľkého muža podmanil Bohu?: pýta sa v jednom liste páter Pio.“ Kto ho priviedol k viere nakoniec nebola ani jeho matka so svojimi slzami, ani veľký svätý Ambróz so svojou božskou výrečnosťou, ale skôr to bolo čítanie knihy," pokračoval dojatý, keď rozprával o poslednom "prevrate", ktorý svätcovi z Hippo dalo čítanie Listov svätého Pavla, ku ktorému ho pozval anjelský hlas, ktorý mu povedal: "Vezmi a čítaj".

"Dobre upozorňujem, že moja misia sa neskončí mojou smrťou, skôr sa ňou začne. Ó, pochybovačné duše, zdvihnem pre vás závoj raja, aby som vás presvedčil o Božej dobrote, aby ste naďalej nezraňovali najsladšie Ježišovo srdce nedôverou."

Jeden z koreňov tejto súčasnej krízy je práve v nedostatku Otcovstva. Spoločnosť, ktorá je zženštilá, v ktorej chýbajú skutoční muži a ktorá sa zaoberá viac citmi a pocitmi je viac ako kedykoľvek manipulovateľná silami temností. Toto naplno pochopil Prof. Plinio, možno práve vďaka tomu, že bol predovšetkým skutočným duchovným otcom svojich nasledovníkov.

Po tom, čo sme si minulý týždeň prešli rozličné formy modlitby, ktoré sú spoločne nevyhnutné v našom duchovnom živote, dnes sa sústredíme na modlitbu uzobranosti (sústredenosti). Treba poznamenať, že nejde o pasívne uzobranie pod vplyvom milosti, ale o uzobranie uskutočňované úsilím vôle. Teda že sa rozhodnem byť uzobratý a takýmto spôsobom vylúčim všetky vonkajšie formy, ktoré ma rozptyľujú. K tomuto rozhodnutiu je potrebná zvlášť v dnešnej dobe istá ráznosť, keď je množstvo našich rovesníkov zmanipulovaná a ovládaná závislosťou na mobilných telefónoch a nedokáže prežiť ani len niekoľko hodín bez ich prítomnosti, alebo okamžite musí kontrolovať všetky prichádzajúce správy.

Zajtra bude svet svedkom jedného z najväčších pohrebov v novodobých dejinách. Pochováme Alžbetu II., Anglickú kráľovnú. Po jej skone som ďalší deň ráno slúžil Requiem, za večnú spásu jej duše. Niekoľkí sa na mňa obrátili s otázkou: „Ako je možné slúžiť Requiem za Heretickú a schizmatickú osobu ? Teda za človeka, ktorý nie je členom Kristovej Cirkvi ako aj vyznáva otvorene bludy ?

Znova prešiel ďalší rok nášho života a znova slávime slávnosť Sedembolestnej Patrónky Slovenska, Panny Márie. Azda nám prídu na um mnohé umelecké diela, ktoré tento sviatok zdobia, počnúc od Michelangelovej piety, až po slávnu starobylú sekvenciu Stabat Mater. Všetci známy hudobníci k nej komponovali krásne melódie. Vivaldi, Haydn, Dvořák Pergolesi a desiatky iných, aby som spomenul len tých najznámejších skladateľov. Nie je nič krajšie, než si sadnúť do pohodlného kresla a vypočuť si ich, nechávajúc sa uniesť meditáciou tejto hudby, ktorá pozdvihuje naše duše k Bohu.

Po tom, čo sme si minulý týždeň vysvetlili čo modlitba v pravom slova zmysle je a prečo je dôležitá pre náš život, dnes si vysvetlíme niekoľko základných spôsobov modlitby. Oni sú vždy samozrejme prostriedkom, a základom naďalej ostáva venovať nášmu duchovnému životu čo najviac času a nevynechať ani jeden deň bez našej modlitby. Uvedomenie si týchto skutočností nás vedie k tomu, čo znamená prehrešiť sa proti prvému Božiemu prikázaniu. Mnohí sa spovedajú z rozličných hriechov, avšak si neuvedomujú že najväčším hriechom je vynechanie modlitby, čím prakticky hovoríme Bohu, že mi ho nepotrebujeme v našom živote. Zároveň prostriedok na boj s našimi hriechmi je práve správne sa modliť v adekvátnom množstve času.

Minulý týždeň sme si predstavili osobu blahoslaveného otca Marie Eugéna od dieťaťa Ježiša, ktorý bude našim sprievodcom v uvedení základných myšlienok o živote modlitby. Niektorí z Vás ostali šokovaný z listu otca Hieronymu- trapistu, adresovaného otcovi Mikulášovi, v ktorom píše, že kým človek začne chápať ako začiatočník čo to je modlitba, potrebuje k tomu asi 5000 hodín modlitby.

Len prednedávnom pri svojom odchode upozornil kardinál Dominik Duka, že najväčším nebezpečenstvom súčasnej spoločnosti je neoxmarxizmus. Ten narozdiel od svojho pôvodcu, marxizmu, ktorý bojoval proti človeku i viere priamou likvidáciou, bojuje sofistikovanejšími zbraňami poloprávd, a davovej manipulácie. Cieľ však ostal nezmenený, zlikvidovať človeka ako samotného ako aj Katolícku Cirkev. V prípade tej poslednej sa to deje snahou o pretvorenie jej štruktúr i náuky, ktoré sú v priamom protiklade s týmto diabolským dielom.

Ako som to avizoval už uplynulú nedeľu, nasledujúce nedele sa budeme spoločne zamýšľať nad tajomstvom a umením modlitby, ako základu duchovného života, ku ktorému je každý povolaný v duchu slov svätého Alfonza- „Kto sa modlí bude spasený, kto sa nemodlí, bude zatratený“.

Dvanásťročné zázračné dieťa, Hermann Cohen bolo predstavené v Paríži slávnemu, vtedy ešte len 22-ročnému skladateľovi Franzovi Lisztovi. Citlivý, mladý chlapec sa rýchlo zapíše do života vyberanej parížskej smotánky. Jeho smäd po láske a šťastí, ako aj vlastné úspechy sú definíciou jeho vnútorného sveta, ktoré predznamenávajú 10 rokov zhýralého života, hráčska vášeň a dlh za dlhom. Jeden piatok, v máji roku 1847 prichádza k obráteniu 25 ročného Hermanna.