Svätá Johanka z Arku, islam a znovuzrodenie kresťanstva
1. júna 2025 počas výtržností, ktoré počas finále Ligy majstrov krvavo zasiahli francúzske hlavné mesto, islamistickí mladíci vztýčili nad sochou svätej Johanky z Arku na námestí Pyramíd džihádistickú vlajku. Svätá Johanka z Arku je patrónkou Francúzska, národa postaveného na základoch kresťanskej civilizácie. Poslaním Orleánskej panny bolo ešte skôr než bojovať za územie bojovať za posvätný pojem zvrchovanosti, ktorý je základom dejín Francúzska a Európy. Zneuctenie sochy Johanky z Arku je preto urážkou národnej identity nášho kontinentu a potvrdzuje vážnosť islamistickej hrozby.
Francúzsky minister vnútra Bruno Retaillaus bagatelizoval rozsah nepokojov, ale bývalý minister Gérard Darmanin pripustil, že násilie spôsobili gangy prisťahovalcov, a nie futbaloví výtržníci. Nepokoje sa týkali viacerých miest, došlo k násilnostiam, rabovaniu a stretom s políciou: 192 zranených (najmä policajtov), traja mŕtvi, 642 zatknutých. Stratégia francúzskej vlády využívať futbal ako politický nástroj na podporu začlenenia a integrácie prisťahovalcov zlyhala, pretože namiesto zjednotenia vyvoláva rozkol a násilie.
73-stranová vládna správa s názvom Les Frères musulmans et islamisme politique en France (Moslimskí bratia a politický islamizmus vo Francúzsku), ktorú 20. mája 2025 uverejnil denník Le Figaro, odhalila projekt „entrisme“ Moslimského bratstva, ktorého cieľom je hlboká infiltrácia do francúzskych inštitúcií a spoločnosti s konečným cieľom zaviesť právo šaría, pričom sa používa zdanlivo demokratický jazyk. V správe sa uvádza 139 bohoslužobných miest závislých od Moslimského bratstva a ďalších 68, ktoré sa považujú za „blízke“, rozmiestnených v 55 departmentoch. K nim sa pridáva 280 združení pôsobiacich v kľúčových sektoroch: vzdelávanie, charita, mládež, obchod a financie.
Obavy vyvoláva aj „kázanie 2.0“, teda šírenie islamistických zásad prostredníctvom sociálnych sietí, ako sú TikTok, Instagram a YouTube. Niektorým náboženským influencerom so stovkami tisíc sledovateľov sa darí ovplyvňovať veľké skupiny mladých ľudí, čo prispieva k pomalej a všadeprítomnej premene francúzskej sociálnej a kultúrnej štruktúry.
Správa sa neobmedzuje len na Francúzsko, ale poukazuje na to, že viaceré európske islamské organizácie - vrátane Federácie islamských organizácií v Európe a Európskej rady pre fatvu - sa inšpirujú zásadami Moslimského bratstva. K nim sa pridávajú ďalšie skupiny, ako napríklad Hizb ut-Tahrir, ktorej cieľom je vytvoriť globálny kalifát, pričom odmieta násilie, a salafistické hnutia, ktoré sú často konzervatívne a nábožensky aktivistické. Dokument napokon poukazuje na nebezpečenstvo džihádistických sietí, ako sú Al-Káida a ISIS, ktoré využívajú nespokojnosť a marginalizáciu na nábor mladých Európanov do svojich radov. Od roku 2014 došlo na kontinente k viac ako 30 smrteľným útokom.
Kardinál Silvio Oddi (1910-2001), ktorý bol nunciom v Egypte, už v 90. rokoch 20. storočia vyhlásil, že skutočné veľké nebezpečenstvo pre budúcnosť Európy vidí v postupe islamu. A už v roku 1993 kultúrne centrum Lepanto zorganizovalo veľký verejný protest proti výstavbe mešity v Ríme, najväčšej v Európe, v ktorom odsúdilo politickú a kultúrnu úlohu islamských mešít. Pod názvom Mosquées, les casernes de l'islamisation (Mešity, strediská islamizácie) práve vyšla vo Francúzsku poučná štúdia, ktorú editoval Atilio Faoro a ktorú vydalo združenie Avenir de la Culture. Kniha je dôkladným skúmaním „kasární“ islamizácie, na ktorých podvratnú úlohu poukazuje. Závery sú nevyvrátiteľné. Mešity, ktorých počet sa vo Francúzsku odhaduje na približne 2 600, nie sú len miestom modlitieb, ale možno ich považovať za militantné centrá, kde sa žije a šíri islamská kultúra a životný štýl.
Moslimské bratstvo je jedným z troch fundamentalistických prúdov, ktoré v súčasnosti ovládajú stovky francúzskych mešít. Silne konkurenčnou galaxiou je sunnitský salafizmus, voľne štruktúrované hnutie, ktoré má však veľký vplyv medzi mladými moslimami a podobne ako Moslimské bratstvo neskrýva svoju nenávisť voči Západu. Viaceré mešity spojené s touto myšlienkovou školou sa stali odrazovým mostíkom k džihádizmu. Napokon je tu turecký islam, podporovaný prezidentom Erdoganom, ktorý zažíva rozmach aj na francúzskom území. Pod jeho záštitou bolo postavených mnoho mešít, ako napríklad mešita v Štrasburgu, ktorá by po dokončení mala byť najväčšou v Európe.
V tomto ohľade sa zdá, že zástava islamu, ktorá bola 1. júna vztýčená na soche Johanky z Arku, je jasným symbolickým gestom, ktoré nie je bez súvisu s tým, že Národné zhromaždenie 28. mája schválilo asistovanú samovraždu: opatrenie, ktoré by v prípade definitívneho prijatia znamenalo novú etapu v procese sebazničenia kresťanskej identity Francúzska. Schválením Falorniho návrhu zákona o „práve na pomoc pri umieraní“ Národné zhromaždenie v skutočnosti opäť vyhlásilo právo na legálnu vraždu, ako to už urobil prezident Emmanuel Macron 19. januára minulého roka, keď vyzval na zaradenie interrupcií do Charty základných práv Európy.
Expanzívna sila islamu spočíva v slabosti sekularizovanej spoločnosti, ktorej čelí. Prisťahovalci moslimského pôvodu tretej a štvrtej generácie stratili pôvodnú identitu svojich otcov a dedov a tvárou v tvár rozpadu západnej spoločnosti sa stali prívržencami deštruktívneho anarchizmu. Alternatívou nihilizmu je pre nich príklon, nie nevyhnutne náboženský, k radikálnemu islamizmu, politickému náboženstvu, ktoré vypĺňa ich morálnu prázdnotu. Na ideologickú karikatúru islamizmu by mala Katolícka cirkev odpovedať návrhom integrálneho svetonázoru založeného na evanjeliu, v ktorom sa skrýva riešenie všetkých problémov súčasného sveta. Práve nedostatok viery, povedal Lev XIV. vo svojej prvej homílii 9. mája, „so sebou často prináša drámy, ako je strata zmyslu života“.
Záverečné slová diela Atilia Faora sú však povzbudivé: "15. apríla 2019 bol celý svet zdesený plameňmi, ktoré pustošili najslávnejšiu z našich katedrál. Táto strašná skúška nám pripomína, že tak ako v prípade Notre-Dame, aj život kresťanských národov a krajín prechádza krížom. Táto dráma nás tiež vyzýva, aby sme nikdy nestratili vieru. Tvárou v tvár skaze, ktorú po sebe zanechal požiar, mnohí pochybovali o tom, že chrám môže jedného dňa opäť nadobudnúť svoju nádheru. Avšak 8. decembra 2024 Notre-Dame opäť otvorila svoje brány za prítomnosti hláv štátov z celého sveta a obrovského množstva ľudí, krajšia ako kedykoľvek predtým. Táto obnova je pre nás všetkých ponaučením. Ako často si myslíme, že je všetko stratené, že ruiny sú už konečné?"
Tohtoročné veľkolepé podujatie na Zelený štvrtok, počas ktorého 19 000 pútnikov prešlo približne 100 km z Paríža do katedrály v Chartres, je jedným z mnohých svetiel nádeje, ktoré sa rozhárajú, ako napríklad obnova Notre-Dame a nárast počtu konverzií od islamu vo Francúzsku. Pred mnohými storočiami Pán prejavil svoju osobitnú lásku k Francúzsku tým, že jej poslal malú pastierku z Lotrínska, ktorá sa chopila zbraní a zachránila ju. „Ľudia budú bojovať a Boh im dá víťazstvo“, povedala Johanka z Arku slovami, ktoré tvoria jej program. Na začiatku 21. storočia je príklad svätej bojovníčky vzorom nielen pre Francúzov, ale pre všetkých, ktorí myšlienkami, modlitbou a činmi bránia kresťanskú civilizáciu pred jej nepriateľmi.
Prof. Roberto de Mattei
Zdroj: corrispondenzaromana.it
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
