CHLIEB, KTORÝ NÁS PREMIEŇA
Zdroj: pixabay.com
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19) Tieto slová misionárskeho poslania dostávajú apoštoli od Ježiša, a práve tieto sme počuli v liturgii na nedeľu Najsvätejšej Trojice. Učeníci majú ísť do sveta a ohlasovať evanjelium – náuku Cirkvi.
Dnes, keď slávime slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi a v mnohých farnostiach sa koná eucharistická procesia, zároveň napĺňame tento Ježišov príkaz. Procesiou vydávame svedectvo viery. Modlitbou, klaňaním sa, kvetinovou výzdobou, krásou liturgickej procesie, spevmi i dychovkou vyznávame vieru v Ježiša, Syna živého Boha. Robíme tak preto, lebo nám to zjavil Otec, ktorý je na nebesiach, a učinil tak skrze jednorodeného Božieho Syna.
Eucharistia, ktorá je stredobodom tejto procesie, nie je obyčajný pokrm – nie my premieňame Krista na seba, ale my sa premieňame skrze Krista v Krista. Svätý Augustín to vyjadruje hlboko:
„Ja som pokrm silných. Rasti a budeš ma mať. Ty nepremeníš mňa na seba ako telesný pokrm, ale ty budeš premenený na mňa.“ (Conf. VII, 10, 18)
Zatiaľ čo bežné jedlo živí naše telo, Eucharistia nás pripodobňuje Kristovi, robí nás jedným s Ním a včleňuje nás do Jeho mystického tela – Cirkvi. Táto sviatosť nás zároveň spája s bratmi a sestrami, aj s tými, ktorých nepoznáme či ktorí trpia. Eucharistia tak buduje jednotu, ktorá nie je iba duchovná, ale má aj sociálny rozmer – vedie nás k službe, láske a zodpovednosti za druhých.
Ježiš pri Poslednej večeri nevykonal obyčajný stolovací rituál, ale pri ustanovení sviatosti Oltárnej anticipoval svoje utrpenie a smrť na Kalvárii, kde dáva svoj život za spásu sveta. Tá sa sprítomňuje zakaždým nekrvavým spôsobom, keď sa slávi najsvätejšia obeta svätej omše. Ježiš z lásky za spásu sveta prijíma na seba všetko utrpenie. Každým úkonom odovzdanosti do vôle Otca na kríži, každým tlkotom svojho najsvätejšieho srdca bijúceho z lásky, koná dielo spásy.
Tým, že sa táto obeta zakaždým znovusprítomňuje počas svätej omše, poukazuje na to, že spása sa realizuje rovnakým spôsobom, akým ju uskutočnil On – naším zjednotením sa s Ukrižovaným v diele spásy, ako aj našou jednotou s tou, ktorá má účasť na diele Spoluvykúpenia. Vo svete túžiacom mať všetko na dosah mobilného telefónu, na dosah jedného kliknutia, nás Boží Syn vyučuje čnosti trpezlivosti v nesení Jeho bremena a jarma, ktoré je príjemné a ľahké v zjednotení s Ním.
„Prostredníctvom premeneného chleba a vína, v ktorých je skutočne prítomné jeho Telo a Krv, Kristus premieňa nás tým, že nás pripodobňuje sebe: vťahuje nás do svojho diela vykúpenia a robí nás schopnými – milosťou Ducha Svätého – žiť podľa jeho vlastnej logiky darovania, ako zrnká pšenice zjednotené s Ním a v Ňom.“ (Benedikt XVI., 23. 6. 2011)
Eucharistická procesia, ktorú o chvíľu vykonáme, preto nie je záležitosťou akéhosi minulého triumfalizmu, ktorý dnes nemá miesto vo svete. Je vyjadrením toho, že sme súčasťou tohto sveta, ale mu nepatríme. Zároveň je naplnením príkazu Spasiteľa ísť až na kraj sveta a ohlasovať ho všetkým národom.
Posvätné veci – rituály, znaky, procesie, modlitby – nie sú len zvyky minulosti. Majú výchovnú silu. Učia nás otvárať srdce, skloniť sa pred niečím väčším, než sme my sami. A zvlášť deti ich potrebujú – viac, než si myslíme.
Ak by rodičia – v dobrej viere, ale pod vplyvom sekularizovaného sveta – odstránili zo života svojich detí všetko náboženské, všetko „posvätné“, neponechali by ich v prázdnote. Prázdne miesto si spoločnosť vždy rýchlo vyplní – reklamami, ideológiami, náhradnými rituálmi, ktoré sa ľahko môžu stať modlami.
A Boh takto nekonal. Nepovedal: „Zrušme posvätné, veď postačí rozum alebo dobrý úmysel.“
Poslal svojho Syna na svet, aby ho naplnil a priviedol k plnosti.
„Pastier dobrý, Chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý Ježiš:
pas nás v zdraví, vezmi nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.” (Adoro Te devote)
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
