SPOLUVYKUPITEĽKA - TITUL, KTORÝ POHORŠUJE PROTESTANTOV, NIE TRADÍCIU

Zdroj: pixabay.com

Podľa riaditeľa Nemeckej mariologickej spoločnosti titul Spoluvykupiteľka nenecháva priestor na nedorozumenia ohľadom jedinej spásonosnej sprostredkovateľskej úlohy Krista. Ak by tomu tak bolo, bolo by potrebné prehodnotiť spisy Newmana a Jána Pavla II.

Požiadali sme o názor na niektoré kritické body doktrinálnej Nóty Mater populi fidelis dona Manfreda Haukeho, profesora dogmatiky na Teologickej fakulte v Lugane, člena Pápežskej medzinárodnej mariánskej akadémie a riaditeľa Nemeckej mariologickej spoločnosti.

Hlavná obava Nóty sa zdá byť zameraná na skutočnosť, že niektoré mariánske tituly, ako napríklad Spoluvykupiteľka a Prostredníčka všetkých milostí, by mohli zatieniť jedinečnosť Kristovho spásonosného prostredníctva. Podľa vášho názoru, je toto riziko skutočné?

Podľa môjho názoru v zdravom katechetickom a teologickom kontexte takéto riziko neexistuje. Kto by mohol obviniť z nevyváženosti napríklad svätého Jána Pavla II., ktorý viackrát použil oba spomínané tituly? Samotná Nóta pripomína, že titul „Spoluvykupiteľka“ použil „najmenej sedemkrát“ (č. 18). Nemalo by sa tiež odobrať označenie „učiteľ Cirkvi“ kardinálovi Johnovi Henrymu Newmanovi, ktorého za učiteľa Cirkvi vyhlásil pápež Lev XIV. 1. novembra 2025, pretože tento anglický konvertita bránil titul „Spoluvykupiteľka“ proti anglikánovi Edwardovi Puseymu? Alebo zasiahnuť proti spisom svätého Alfonsa de Liguoriho, ktorý je tiež učiteľom Cirkvi? Postaviť sa proti mnohým svätým, medzi ktorými sú svätá Edith Steinová a svätá Terézia z Kalkaty? Podľa Newmana sú mariánske tituly „druhá Eva“, „matka života“ a „Matka Božia“ oveľa silnejšie ako kritizovaný titul (List Puseymu). Alebo snáď treba pokarhať pápeža Leva XIII., ktorého chválil súčasný pápež výberom svojho pontifikálneho mena a ktorý udelil odpustky modlitbe s mariánskym titulom  „Spoluvykupiteľka sveta“ (Acta Sanctæ Sedis 18, 93)?

Naopak, v protestantskom svete, ktorý popiera spoluprácu človeka na spáse princípom sola gratia, je ľahšie dôjsť k nedorozumeniam. Z tohto dôvodu teologická komisia Druhého vatikánskeho koncilu vynechala „niektoré výrazy a slová používané najvyššími pápežmi, ktoré sú síce samy osebe pravdivé, ale pre našich oddelených bratov (v tomto prípade protestantov) by mohli byť ťažko zrozumiteľné. Okrem iného pomenovanie sem patrí aj pomenovanie „Spoluvykupiteľka ľudského rodu” (Acta synodalia, I, 99). Je správne obetovať výraz, ktorý je sám osebe „veľmi pravdivý”, z ekumenických dôvodov? V každom prípade, pre protestantov nie je problémom len slovo, ale aj doktrína, ktorú učí Druhý vatikánsky koncil o jedinečnej spolupráci Márie na vykúpení. Falošný ekumenizmus môže poškodiť katolícku doktrínu, ktorá sa má vyznávať v celej svojej bohatosti. Ak by Cirkev mala odstrániť všetky výrazy, ktoré protestanti nemajú radi, musela by odstrániť aj titul Matky Božej (Theotokos) uvedený v Nóte (č. 9, 11, 15). Aj tu by sa mohli uplatniť možné nedorozumenia takéhoto titulu u tých, ktorí nie sú dobre katechizovaní.

Takmer vo všetkých novinách, vrátane katolíckych, sa teraz píše, že Mária nie je Spoluvykupiteľkou. Človek je dosť prekvapený, keď číta, že titul Spoluvykupiteľka, ktorý sa stal súčasťou teologického slovníka, ako aj učenia pápežov, je v Nóte náhle vyhlásený za „nevhodný“ a „neprimeraný“.

Titul „Spoluvykupiteľka“ je najstručnejším vyjadrením jedinečnej spolupráce Márie na vykúpení. Nedorozumenie, že Mária by bola postavená na rovnakú úroveň ako Ježiš, sa vylučuje upresnením, že spolupráca Márie závisí úplne od Krista a je mu podriadená. Zakázať krátky titul, ktorý vyjadruje ústrednú pravdu, ktorú veľmi jasne učí Druhý vatikánsky koncil, by bolo pomerne ťažké. Zohľadňujme však upresnenie kardinála Fernándeza v úvodnej prezentácii: „Nejde o to, aby sme korigovali zbožnosť Božieho verného ľudu...“. Medzi veriacimi sú rozšírené výrazy „Spoluvykupiteľka ľudského rodu“ (napríklad vo výzvach fatimského posolstva ctihodnej Božej služobnice, sestry Lucie) a ešte viac „Prostredníčka všetkých milostí“; tento posledný titul prevzal názov liturgického sviatku, ktorý zaviedol pápež Benedikt XV. v roku 1921, a používal ho aj pápež Benedikt XVI. (list z 10. januára 2013 arcibiskupovi Sigismundovi Zimowskému) a pápež František: „Jedným zo starobylých titulov, ktorými kresťania vzývali Pannu Máriu, je práve „Prostredníčka všetkých milostí“. Zverte jej svoje túžby a dobré predsavzatia, ktoré uchovávate vo svojom srdci; nech vás ona nakazí radosťou nasledovať Krista a slúžiť mu s pokorou a poslušnosťou v Cirkvi...“ (Posolstvo arcibiskupovi Gian Franco Sabovi z Sassari na Sardínii z 13. mája 2023).

Podľa vášho názoru, mala táto Nóta za cieľ odmietnuť len titul Spoluvykupiteľky, alebo aj dôležité aspekty jedinečnej spolupráce Márie na diele vykúpenia?

Napriek kritickým poznámkam k týmto dvom titulom, Nóta uvádza doktrínu koncilového a pápežského magistéria (č. 4-15), najmä pokiaľ ide o „jedinečnú spoluprácu Márie v pláne spásy“ (č. 3; pozri aj č. 36s a 42). Dokument cituje aj najjasnejší text k tejto téme, mariánsku katechézu sv. Jána Pavla II. z 9. apríla 1997, ktorá rozlišuje účasť Márie na objektívnom vykúpení, ktoré Kristus vykonal na zemi, od našej spolupráce v procese spásy (č. 3, 37b).

Svätý Pius X. (Ad diem illum) učil, že Najsvätejšia Panna, na základe svojej jedinečnej svätosti a účasti na diele vykúpenia, „nám na základe zásluh vhodnosti (de congruo) poskytuje, to, čo nám Kristus poskytol na základe zásluh spravodlivosti (de condigno)“. V Nóte sa zdá byť v tejto veci určitá brzda, ak nie priamo obrat, keď sa uvádza, že „len zásluhy Ježiša Krista […] sa uplatňujú v našom ospravedlnení“ (č. 47). Čo si o tom myslíte?

Dôležité rozlíšenie Pia X. nie je citované, ale zdá sa, že sa spomína – bohužiaľ takmer skryto – rozlíšenie medzi zásluhou de condigno Krista a zásluhou de congruo Márie (č. 47). Ak chceme hovoriť o univerzálnom rozšírení materského prostredníctva Márie v Kristovi, je nevyhnutné odvolať sa na tento druh zásluhy.

V záverečných odsekoch Nóty sa opäť objavuje veľmi diskutovaná téma, a to, že Panna Mária, podľa slov pápeža Františka, „je viac učeníčkou ako matkou“ (č. 73). Čo je na tomto výroku pravdy a aké sú jeho úskalia?

Podľa svätého Augustína Mária počala Božie Slovo najprv vo svojom srdci a potom vo svojom lone (Kázeň 215, 4). Na druhej strane nie je možné od seba oddeliť Máriino bytie učeníčkou a bytie Matkou Božou, ako aj „Matkou veriaceho ľudu“. Špecifická dôstojnosť Márie vyplýva práve z jej poslania byť Matkou Božou, ktorá porodila ľudskú prirodzenosť Spasiteľa. To je aj základom jej celého spásonosného spolupôsobenia.

Rozhovor viedla Luisella Scrosati

Zdroj: lanuovabq.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!