Kardinál Robert Sarah a jeho kázeň pri príležitosti 400. výročia zjavenia svätej Anny vo Francúzsku

Zdroj: Quest France/MAXPP/@Thomas Brégadis

Bretónsko, 26. júl 2025 — Kardinál Robert Sarah predniesol silnú a inšpirujúcu homíliu pri príležitosti 400. výročia zjavenia svätej Anny, matky Panny Márie, v jej svätostánku v Sainte-Anne-d'Auray v Bretónsku vo Francúzsku.
Kardinál Sarah, ktorého pápež Lev XIV. vymenoval za svojho osobitného vyslanca na túto historickú slávnosť, vyhlásil, že Francúzsko – a najmä Bretónsko – bolo Bohom vyvolené za svätú zem. Vyzval veriacich, aby sa vrátili k eucharistickej adorácii a aby Boha postavili na prvé miesto v súkromnom i verejnom živote.
Bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí odsúdil to, čo nazval „barbarskými a neľudskými zákonmi“, ktoré podporujú smrť – jasný odkaz na prebiehajúcu debatu vo Francúzsku o legalizácii eutanázie. Varoval pred spoločnosťou, ktorá sa vzďaľuje od Boha a uctieva „peniaze“ a „obrazovky“, a namiesto toho potvrdil, že „to, čo zachráni svet, je človek kľačiaci pred Bohom“. 
Guinejský kardinál sa odvolával na cirkevných otcov a vyzval veriacich, aby sa starali o svoje duše – vnútorné svätyne, kde k nim hovorí Boh – prostredníctvom modlitby, ticha a adorácie. Osobitne povzbudil páry túžiace po deťoch a všetkých, ktorí prežívajú utrpenie, a vyzval ich, aby sa obrátili na svätú Annu ako zdroj nádeje a príhovoru.
Nasleduje pracovný preklad kázne kardinála Sarah, uverejnený v podstatnej časti v pôvodnom francúzskom znení na stránke Aleteia.

Najdrahší bratia a sestry z Bretónska a Francúzska,

S úctou pozdravujem civilné autority prítomné tu pri príležitosti 400. výročia zjavenia svätej Anny na tomto mieste. Pápež Lev XIV. ma poslal k vám ako svojho osobitného vyslanca do tohto svätostánku Sainte-Anne-d'Auray. Týmto gestom chce Svätý Otec zdôrazniť význam, ktorý prikladá vašej púti. Preto vám všetkým, pútnikom svätej Anny, prinášam pozdravy a požehnanie nášho milovaného pápeža Leva XIV.

Pápež sa za vás dnes modlí. Prostredníctvom svojho vyslanca vám vyjadruje svoju otcovskú lásku. V jeho mene srdečne pozdravujem biskupa Raymonda Centèneho, biskupa z Vannes, ktorý tak veľmi miluje svätú Annu. Pozdravujem ostatných biskupov, opátov a predstavených rehoľných spoločenstiev, ktorí sú tu prítomní, kňazov, ktorí prišli z Bretónska a iných miest, a vás, drahí pútnici k svätej Anne, ktorí svojou púťou odpovedáte na volanie svätej Anny a prichádzate predovšetkým z úcty k Bohu.

Na tomto mieste sa pred štyristo rokmi zjavila svätá Anna Yvonovi Nicolazicovi a povedala mu: „Yvon Nicolazic, Me zo Anna, mamm Mari“ („Som Anna, matka Márie“, v bretónčine, pozn. red.). „Yvon, neboj sa ničoho, som Anna, matka Márie. Povedz svojmu farárovi, svojmu kňazovi, že na pozemku zvanom Bocenno – teda na tomto mieste, kde teraz stojíme – bola kedysi postavená kaplnka na moju počesť; bola to prvá kaplnka v celom regióne. Po 924 rokoch a 6 mesiacoch leží v troskách; želám si, aby bola čo najskôr znovu postavená a aby si sa o ňu staral, lebo Boh chce, aby som tam bola uctievaná; Boh chce, aby si tam prišiel v procesii.

Bretónsko, posvätná zem vyvolená Bohom

Drahí bratia a sestry, svätá Anna povedala Yvonovi Nicolazicovi: „Boh chce toto miesto.“ Boh si vybral túto zem, aby z nej urobil sväté miesto; Boh chcel, aby časť vašej zeme, časť vašej krajiny – Francúzska – bola posvätným miestom, výnimočným miestom. Boh chcel, aby vaši predkovia toto miesto neobrábali, nevyužívali ho na chov dobytka ani na poľnohospodárstvo. Vybral si toto miesto, aby tu bol uctievaný.

Tu sa skrýva veľké tajomstvo, nad ktorým treba premýšľať. Bolo tu naozaj veľa iných kostolov, veľa iných možných miest – ale On si vybral práve toto. Prečo? Po prvé, aby nám pripomenul, že Boh je na prvom mieste, že Božia sláva nás predchádza a nepatrí nám. Boh nás stvoril z nezištnej lásky; celé stvorenie je dielom Jeho rúk, darom Jeho lásky. […]

Nezaslúžili sme si Jeho lásku; On nás miloval ako prvý. Všetko mu dlhujeme, lebo od neho dostávame život, pohyb a bytie. Pre nás, ktorí sme jeho stvorenia a jeho deti, je úcta k Bohu a vzdávanie mu slávy prejavom spravodlivosti. Vzdávanie slávy Bohu nie je dobrovoľná voľba – je to povinnosť, nutnosť. Je veľmi dôležité, aby sme si toto uvedomili, najmä vo vašich spoločnostiach, ktoré majú tendenciu považovať Boha za mŕtveho, zbytočného alebo irelevantného.

Falošná západná predstava o náboženstve

Na Západe sa náboženstvo príliš často prezentuje ako činnosť slúžiaca ľudskému blahu. Náboženstvo sa stotožňuje s humanitárnymi aktivitami, charitatívnymi činmi, prijímaním migrantov a bezdomovcov, podporou všeobecného bratstva a mieru vo svete. Spiritualita sa vníma ako forma osobného rozvoja, ktorej cieľom je poskytnúť určitú útechu modernému človeku pohltenému svojimi bežnými politickými a ekonomickými záujmami.

Aj keď sú tieto veci dôležité, táto predstava o náboženstve je falošná. Náboženstvo nie je otázkou jedla alebo humanitárnej činnosti. V púšti to bolo prvé pokušenie, ktoré Ježiš odmietol. Aby bolo možné vykúpiť ľudstvo, je potrebné prekonať utrpenie hladu a chudoby – to navrhol diabol Pánovi. Ježiš však odpovedal, že to nie je cesta vykúpenia. Ukazuje nám, že aj keby mali všetci ľudia dosť jedla, aj keby sa prosperita rozšírila na všetkých, ľudstvo by tým nebolo vykúpené.

Jasne vidíme, ako sa človek v krajinách pohodlia, bohatstva a hojnosti ničí, sebadeštruuje, pretože zabúda na Boha a myslí len na svoje bohatstvo a pozemské blaho. To, čo zachraňuje svet, je Boží chlieb. Človek musí byť živený Božím chlebom – a Božím chlebom je sám Kristus. To, čo zachráni svet, je človek kľačiaci pred Bohom, aby Ho uctieval a slúžil Mu. Boh nie je v našich službách. My sme v Jeho službách.

Tiché adorácia je jediné riešenie

Boli sme stvorení na to, aby sme chválili a uctievali Boha. Práve v uctievaní Boha objavujeme svoju skutočnú dôstojnosť, konečný zmysel našej existencie. Na kolenách pred Bohom človek objavuje svoju skutočnú veľkosť a ušľachtilosť. A ak nebudeme uctievať Boha, skončíme tým, že budeme uctievať sami seba.

Boh si vybral toto miesto, aby tu bol uctievaný. Boh si vybral Francúzsko, aby bolo akousi svätou zemou, zemou vyhradenou pre Neho. Nepoškvrňujte Francúzsko svojimi barbarskými a neľudskými zákonmi, ktoré podporujú smrť, keď Boh chce život. Nepoškvrňte Francúzsko, lebo je to svätá zem, zem vyhradená pre Boha. Bretónsko je svätá zem a musí zostať svätou zemou – zemou vyhradenou pre Boha. Boh tam musí mať prvé miesto.

A našou prvou úlohou je uctievať a oslavovať Boha. Je to najvyšší prejav našej vďačnosti voči Nemu a najkrajšia odpoveď, ktorú môže náš život ponúknuť na mimoriadnu lásku, ktorú nám preukazuje. Aby sme mohli uctievať Boha, musíme sa uzobrať do ticha. Príďte sem v tichu srdca, aby ste počúvali Boha. Toto znamená disponovať sa pre posvätno.

Existujú posvätné miesta, miesta vyhradené pre Boha, vyvolené Bohom – tieto miesta nesmú byť zneuctené žiadnou inou činnosťou ako modlitbou, tichom a liturgiou.

Naše kostoly nie sú divadlá, koncertné sály ani miesta konania kultúrnych alebo voľnočasových podujatí. Kostol je domom Božím. Je vyhradený len pre Neho. Vstupujeme do neho s úctou a zbožnosťou, primerane oblečení, pretože sa chvejeme pred Božou veľkosťou. Nechvejeme sa zo strachu, ale z úcty, bázne a úžasu.

Ešte raz by som chcel poďakovať bretónskym mužom a ženám, ktorí nosia prekrásne tradičné odevy, a tak oslavujú Boží majestát. Nie je to otázka folklóru. Vonkajšie úsilie, ktoré vynakladáte na to, aby ste sa obliekli, je len znakom vnútorného úsilia, ktorým sa predstavujete pred Bohom s čistou dušou – očistenou sviatosťou, ozdobenou modlitbou a duchom adorácie. Posvätné miesta nepatria nám, patria Bohu. Účelom liturgie je sláva Božia a posvätenie veriacich, a posvätná hudba je privilegovaným prostriedkom na podporu aktívnej a plne vedomej účasti veriacich na posvätnom slávení kresťanských tajomstiev. […]

Obnova chrámu našej duše

Počas zjavení svätá Anna požiadala Yvona Nicolazica, aby bol starobylý kostol znovu postavený a udržiavaný. Je to ťažké, nákladné, náročné – a predsa je to obraz toho, čo Boh dnes žiada. Boh stále chce, aby sme znovu postavili Jeho dom. Boh dnes hovorí každému z nás: „Vyvolil som tvoju dušu, vyvolil som tvoje srdce ako posvätnú pôdu, aby som tam bol uctievaný.“ Vaša pokrstená duša je posvätným miestom – nezneuctite ju tým, že ju odovzdáte neusporiadaným vášňam a duchu sveta; nezneuctite ju tým, že ukradnete Bohu prvé miesto. Ak je kostol vašej duše v troskách, počúvajte Božie volanie. Je čas ho znovu postaviť – a postaviť ho na skale, na pevnom základe, na ktorom musíme budovať svoj život a svoju nádej.

Áno, je čas znovu vybudovať chrám vašej duše. Je čas, aby ste išli na spoveď: vyznajte hriechy, ktoré ste spáchali slovom alebo skutkom, v noci alebo vo dne; vyznajte sa teraz, v tomto príhodnom čase, a v deň spásy prijmite nebeský poklad. „Predovšetkým strážte svoju dušu,“ hovorí svätý Cyril Jeruzalemský. Je čas starať sa o ňu – každý deň si vyhraďte čas na hlbokú a tichú modlitbu. Je čas vyhnať modly peňazí, obrazoviek, lacných a vulgárnych pokušení. Boh chce vaše srdce. Boh chce vašu dušu, rovnako ako chcel túto zem Bretónsko.

Tvoja duša je posvätným miestom – staraj sa o ňu. Len tam, v posvätnej svätyni tvojej duše, ti Boh môže hovoriť, utešovať ťa a priviesť ťa späť k sebe prostredníctvom radikálnej konverzie. Len v tejto vnútornej svätyni môžeš počuť Jeho volanie k svätosti, k tomu, aby si bol jeho ctiteľom. „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý.“ Práve v tomto vnútornom a posvätnom mieste môžeš ty, mladý muž, počuť Jeho volanie k kňazstvu alebo rehoľnému životu. A ty, mladá žena, môžeš počuť Jeho volanie, aby si sa Mu zasvätila v rehoľnom živote, obetujúc svoje telo, svoje srdce a všetku svoju schopnosť milovať. Ak znesvätíš toto vnútorné miesto svojej duše životom ovládaným hriechom a svetskými rozptýleniami, riskuješ, že premeškáš svoj život; riskuješ, že sa nikdy nestaneš skutočne sebou samým.

Mí milovaní bratia a sestry, nekradnime Bohu posvätný svätostánok našej duše. Boh ho stvoril, Boh ho vykúpil – nezneuctime naše telo. Naše telo je chrámom Božím a Duch Boží prebýva v nás. Nezničme tento chrám, lebo Boží chrám je posvätný – a tým chrámom sme my. Boh nám ho zveril, aby sme sa oň starali a v tichosti Ho uctievali. Boh to chce. Boh chce vás.

Uprostred skúšok s pohľadom upretým na sv. Annu

Drahí bratia a sestry, Boh si vybral tento kúsok zeme v Bretónsku so špeciálnym zámerom; chcel, aby tu bol uctievaný prostredníctvom úcty k svätej Anne. Na svete nie je žiadne iné miesto, kde by sa svätá Anna zjavila. Aké privilégium! Aká milosť! Aké tajomstvo! Svätá Anna sem prináša osobitné posolstvo – ona, ktorá spolu s Joachimom nemala deti kvôli svojmu pokročilému veku. Jej srdce muselo byť plné smútku a úzkosti. Aké utrpenie pre srdce ženy, ktorá túži stať sa matkou, ale vidí, že jej čakanie sa predlžuje.

Ako často sa svätá Anna musela pýtať: Je to moja vina? Prečo takéto utrpenie? Určite sú medzi vami muži a ženy, ktorí trpia bezdetnosťou. Určite sú medzi vami rodičia, ktorých srdcia, podobne ako srdce svätej Anny, sú preplnené utrpením, úzkosťou a starosťami – o choré deti, o tých, ktorí opustili vieru a zdá sa, že sa vzďaľujú od Boha, alebo o svoje rodiny, alebo o svoju vlasť, ktorá sa zdá byť ohrozená.

Naše skúšky a utrpenia nás niekedy vrhajú do stavu hlbokého zmätku. Prečo smrť dieťaťa? Prečo utrpenie nevinných? Prečo vojna? Prečo zrada? Prečo, Pane? Niekedy sa cítime opustení Bohom. Zdá sa, že Boh už nie je prítomný; pre Európu je Boh mŕtvy. Máme sa búriť? Máme veriť, že Boh sa k nám stal ľahostajným? Mali by sme opustiť náboženskú prax, pretože On nepočuje naše modlitby? Mali by sme sa prestať modliť a chodiť na nedeľnú omšu? Pozrime sa na svätú Annu a počúvajme jej hlas. Čo robí? Búri sa proti Bohu? Odvráti sa od Neho? Nie, zostáva v adorácii. Boh je väčší ako naše nedorozumenia, väčší ako naše pochybnosti. Boh je väčší ako naše srdcia. V konfrontácii so zlom nemáme pripravené odpovede; nemáme ľudské odpovede. V konfrontácii so zlom máme len jednu odpoveď: adoráciu. Naša jediná odpoveď na tajomstvo zla je tichá adorácia. Áno, zlo je nepochopiteľné, ale vierou vieme, že dôverujúca adorácia Boha je silnejšia ako absurdita zla.

Svätá Anna prišla sem, aby povedala Bretóncom a celému Francúzsku – a prostredníctvom nich ľuďom všetkých krajín a miest –, že adorácia je jediným liekom na zúfalstvo. Viera v Boha a adorácia Boha sú jedinými liekmi, ktoré môžu ľuďom poskytnúť pevný a trvalý mier. […]

Všetkým vám, ktorí trpíte, hovorím: pozrite sa na svätú Annu. Všetkým vám, ktorí zúfate nad svojimi deťmi, rodičmi, vlasťou, pozrite sa na svätú Annu. Podobne ako ona, vytrvajme v adorácii. Adorácia Boha nás nikdy nesklame. Trpezlivá a tichá adorácia svätej Anny umožnila narodenie Márie, matky Spasiteľa, najkrajšej, najčistejšej a najsvätejšej zo všetkých stvorení. Všetkým vám, ktorých srdcia nesú utrpenie a smútok, vaša adorácia prinesie ovocie v podobe nádeje. Vytrvalá a neúnavná adorácia prekonáva temnotu a prináša svetlo nádeje. […]

Aj keď sa všetko zdá byť temné, vždy môžeme povedať spolu s naším milovaným pápežom Levom XIV., že zlo nezvíťazí, zlo neprevládne. Boh, náš Boh, je nekonečne dobrý, nekonečne krásny, nekonečne veľký. Dnes, spolu so svätou Annou, na tomto mieste požehnanom a vyvolenom Bohom, nech sa v srdciach každého z nás ozve tento výkrik lásky: „Poďte, klaňajme sa Pánovi, poďte, klaňajme sa Mu, skloňme sa pred Ním, pokľaknime pred Večným, naším Stvoriteľom, lebo On je náš Boh. Amen.“

Card. Robert Sarah

Zdroj: dianemontagna.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!