MONS. FIORDELLI - PASTIER, KTORÝ BRÁNIL PRAVDU O MANŽELSTVE

Zdroj: radioromalibera.org

Medzi výročia, ktoré si pripomíname v roku 2026, patrí aj „prípad verejných cudzoložníkov“, ktorý sa rozhorel v roku 1956, teda pred sedemdesiatimi rokmi, po liste Mons. Pietra Fiordelliho, biskupa z Prato.

Mons. Pietro Fiordelli sa narodil v Città di Castello v roku 1916, pred 110 rokmi, a za kňaza bol vysvätený v roku 1938. Po štúdiách v Rímskom veľkom seminári, kde bol jeho duchovným vodcom Boží služobník Mons. Pier Carlo Landucci, absolvoval Pápežskú lateránsku univerzitu. Šestnásť rokov pôsobil v Umbrii ako kazateľ a spovedník a v roku 1954, vo veku len 38 rokov, bol vysvätený za biskupa v Prato. Pod jeho vedením prežila diecéza obdobie intenzívnej pastoračnej činnosti, s osobitnou starostlivosťou o klérus, o výchovu mládeže a s prítomnosťou Cirkvi vo verejnej diskusii.

12. augusta 1956 Mons. Fiordelli uverejnil list týkajúci sa páru, ktorý sa v jeho diecéze zosobášil iba civilným obradom. On bol komunista, ona sa hlásila ku katolíckej viere, ale chodili do kostola. Na základe platného kánonického práva biskup pripomenul, že táto situácia predstavuje objektívnu prekážku vo vzťahu k sviatostnej disciplíne Cirkvi. Vyzval preto farára, aby považoval týchto dvoch za „verejných cudzoložníkov” a v dôsledku toho im odoprel prístup k sviatostiam, ako pripomienku pravdy o sviatosti manželstva a súladu kresťanského života. Svoju výzvu rozšíril aj na rodičov tohto páru, keďže sa domnieval, že zlyhali vo svojich výchovných povinnostiach, keď dovolili svojim deťom uzavrieť manželstvo mimo Cirkvi. Nakoniec nariadil, aby bol jeho list prečítaný zo všetkých kazateľníc diecézy.

Biskup iba uplatnil morálny a kánonický zákon Cirkvi v čase, keď Taliansko bolo ešte hlboko katolíckou krajinou a verejné spolužitie predstavovalo aj spoločenský škandál. Prípad však rýchlo nadobudol politický a národný rozmer. Manželia podali žalobu za ohováranie proti biskupovi a prípad sa dostal až do parlamentu, kde sa stal symbolom stretu medzi katolíckym pohľadom na spoločnosť a sekulárnymi a socialistickými silami tej doby. V roku 1958 bol Mons. Fiordelli v prvom stupni odsúdený na symbolickú pokutu 40 000 lír. Následne ho odvolací súd vo Florencii oslobodil, uznávajúc legitimitu jeho pastoračnej činnosti v kontexte právomocí cirkevnej autority.

Pius XII. sa otvorene postavil na stranu biskupa a odsúdil rozsudok ako nebezpečný precedens pre slobodu Cirkvi. Varoval taliansku vládu, že ak umožní civilnému sudcovi zasahovať do záležitostí, ktoré patria do kompetencie biskupa a sú uznané konkordátom, znamená to podkopanie základov náboženskej slobody. Svätá stolica prostredníctvom apoštolských nunciatúr podporila podujatia na podporu Mons. Fiordelliho a zrušila tradičné novoročné prijatie diplomatického zboru.

Prípad Fiordelli odhalil atmosféru sekularizácie, ktorá sa ku koncu pontifikátu Pia XII. šírila aj na úrovni národných inštitúcií. V máji 1958 uverejnil denník L'Osservatore Romano sériu článkov, ktoré varovali pred nebezpečenstvami pre rodinu, katolícku školu a kresťanský život v krajine a odsudzovali „ofenzívu dechristianizácie” a antiklerikálnu kampaň s výslovne protikatolíckymi a protireligióznymi tónmi. Tento proces dechristianizácie nebol spontánny, ale riadený aktívnou protikatolíckou menšinou. Jedným z hlavných protagonistov sekulárnej kampane bol novinár Eugenio Scalfari, zakladateľ týždenníka L’Espresso v roku 1955 a denníka La Repubblica v roku 1976. Scalfari vo svojich spomienkach píše, že pojem „štruktúry verejnej mienky” je najvhodnejší na „vysvetlenie, čím bola táto skupina, ktorá bola zároveň novinárska, politická, kultúrna a vydavateľská”. „Podarilo sa nám zjednotiť okolo seba verejnú liberálnu mienku krajiny,“ dodáva (L’Espresso. 1955-1980, Editoriale L’Espresso, Rím 1981, s. 14). 

Prípad biskupa z Prato bol akousi generálkou. Potom prišli kampane za rozvod, legalizáciu drog a od roku 1976 za potraty. V popredí boli médiá L’Espresso a La Repubblica. Vrcholom mobilizácie radikálnych socialistov bola obálka časopisu L’Espresso z 19. januára 1975, na ktorej bola vyobrazená nahá tehotná žena na kríži.

15. januára 2026 napísal Lev XIV. správu riaditeľovi denníka La Repubblica Mariovi Orfeovi, aby pripomenul významné výročie založenia denníka, ktorý 14. januára 1976 založil Eugenio Scalfari. V správe sa píše: „Váš denník má korene v mnohých mestách, ale v Ríme, diecéze pápeža, má privilegované miesto na pozorovanie diania v Taliansku a vo svete. S voľnosťou ste čítali stránky týchto päťdesiatich rokov. A rozprávali ste príbeh Cirkvi. To je zmysel slobody tlače, ktorá aj napriek rozmanitosti názorov, pohľadov a kultúr musí vždy konať transparentne, korektne a ponúkať možnosť konfrontácie, ktorá, ak nie je nepriateľská, prispieva k spoločnému dobru a jednote ľudského rodu. Dialóg tak prekonáva konflikt a buduje mier. Želám vám, aby ste vždy budovali slobodnú a dialogickú komunikáciu, oživenú hľadaním pravdy a bez predsudkov. Všetko najlepšie k päťdesiatemu výročiu!“

Nešťastný nápad tohto posolstva pravdepodobne nepochádza od Leva XIV., ktorý, ako predpokladáme, nepozná taliansku históriu, ale možno od niektorého spolupracovníka spojeného s predchádzajúcim pontifikátom, ktorý ho chcel dostať do ťažkostí. Pre nás je päťdesiat rokov denníka La Repubblica päťdesiatimi rokmi systematického ničenia kresťanských koreňov našej krajiny. 

Proti tomuto procesu sa postavili pastieri ako Mons. Pietro Fiordelli, ktorý zostal na čele diecézy Prato až do 7. decembra 1991. Zomrel 23. decembra 2004 a pohreb sa konal 26. decembra, v deň patróna mesta, v katedrále Santo Stefano, čo svedčí o hlbokom vzťahu medzi biskupom a ľuďmi, ktorým takmer štyri desaťročia slúžil.

Spomenie si niekto na Mons. Fiordelliho 110 rokov od jeho narodenia a sedemdesiat rokov od slávneho prípadu, do ktorého bol zainteresovaný? Dúfame, že nebudeme jediní. 

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: corrispondenzaromana.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!