NIE LEN SLOVÁ, ALE SKUTKY: SVEDECTVO LÁSKY V ČASE OČAKÁVANIA
V dnešnú nedeľu, ktorá je po Nanebovstúpení Pána, sa myšlienkami upierame do večeradla. Ježiš pred Nanebovstúpením prikázal apoštolom, aby zostali v Jeruzaleme a čakali na prísľub Ducha Svätého (Sk 1, 4–5). Po Ježišovom nanebovstúpení sa apoštoli vrátili do Jeruzalema a zhromaždili sa vo večeradle, kde „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu s niektorými ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“.
Apoštoli nám dávajú príklad, ako máme aj my prežívať tieto dni, a zvlášť nedeľu. Je isté, že si pripomínali tento deň Pánovho zmŕtvychvstania slávením Eucharistie, napĺňajúc Ježišov príkaz vo večeradle. Prinášajúc eucharistickú obetu, konajú najväčšie dielo lásky, kde sa samotný Boží Syn obetuje ako ten, ktorý ukazuje mieru tejto lásky v dávaní svojho života. Predtým však, ako túto obetu môžu priniesť, modlitba je vždy spojená s bratskou láskou (1Pt 4, 7–11).
Bohu sa nepáčia obety a modlitby, ktoré sú prinášané bez tejto hlbokej vnútornej dispozície lásky k blížnemu. Ježiš to vyjadril napomenutím, keď vyzýva učeníkov, že ak má niekto niečo proti svojmu bratovi, nech zanechá svoju obetu, ktorú prináša, a najprv sa uzmieri so svojím bratom (porov. Mt 5, 23–24). Toto napomenutie je liekom na pokrytectvo mnohých, ktorí sa aj dnes nazývajú Ježišovými učeníkmi, avšak vo svojom srdci chovajú hnev voči blížnemu – a čo je ešte horšie, tento hnev sa prenáša aj do zlých skutkov voči blížnemu. Ježiš im však aj dnes hovorí, že ich účasť na eucharistickom slávení je zbytočná a dvojtvárna. Byť jeho učeníkom si vyžaduje koherenciu života, kde slová, ktorými vyznávame našu vieru, zodpovedajú ovociu činorodej lásky prinášanej v každodennom kresťanskom živote.
„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten vydá svedectvo o mne. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.“ (porov. Jn 15, 26–27). V deň nanebovstúpenia sa obrátil Ježiš na učeníkov slovami, ktoré spájajú pôsobenie Ducha Svätého v živote jeho nasledovníkov so skutkami činorodej lásky: „Ale keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku, v Samárii a až po kraj zeme.“ (Sk 1, 8)
Tieto dni nás učia, že svedectvo kresťanského života je ovocím nášho vnútorného života modlitby, ktorý je plodom pôsobenia Ducha Svätého v duši každého kresťana. Vďaka nemu sme pozvaní k každodennému rastu v láske k blížnemu, ktorá je zárukou vernosti našej viere – nielen v slovách, ale aj v skutkoch.
S učeníkmi zotrváva v modlitbe aj Ježišova matka Mária. Ľahko si vieme predstaviť jej radosť v momente zvestovania archanjelom Gabrielom. Následne hneď uteká, aby pomohla Alžbete, ktorá už bola v pokročilom stave. Keď si predstavujeme chvíle po stretnutí s archanjelom, ľahko si vieme predstaviť, aké by bolo pre ňu príjemné zotrvať v tichu a samote, aby sa mohla modliť k Božiemu Synovi, ktorého v tom momente počala. Stačilo však jedno slovo anjela, aby sa hneď ponáhľala k pokornej službe činorodej lásky k Alžbete. Môžeme preto povedať, že prvý skutok, ktorý urobila po tom, čo sa stala Božou Matkou, bol skutok lásky k blížnemu.
V týchto dňoch očakávania Ducha Svätého sme aj my, súčasní kresťania, pozvaní nasledovať príklad apoštolov vo večeradle. No musíme sa úprimne pozrieť do vlastného srdca. Často sa stáva, že naša viera zostáva iba na povrchu – zúčastňujeme sa na bohoslužbách, modlíme sa, no naše skutky niekedy nezodpovedajú tomu, čo vyznávame. Napríklad, niektorí konzervatívni kresťania horlivo kritizujú morálne zlyhania spoločnosti, no vo svojich srdciach pestujú nelásku.
Iní zasa upadajú do ľahostajnosti, uzatvárajú sa do vlastných spoločenstiev a zabúdajú byť svetlom pre svet, ako nás k tomu vyzýva Ježiš. Nech je pre nás toto obdobie výzvou k prebudeniu. Nech nás Duch Svätý, ktorého očakávame, obnoví, aby sme neboli kresťanmi iba slovami, ale aj skutkami.
Prosme Pannu Máriu, aby nás sprevádzala na tejto ceste, a zjednoťme sa v modlitbe, aby sme boli odvážnymi svedkami Kristovej lásky až po kraj zeme. Nech naše životy hovoria hlasnejšie než naše slová, aby sme v tomto rozdelenom svete prinášali jednotu, pokoj a pravú lásku.
Pane! Daj mi pravú lásku, aby som Ti vedel byť vždy verný v malých veciach, keďže mi nie je dané konať veľké. A predovšetkým mi udeľ milosť úprimného vyznávania viery; života úplne v súlade s Tvojím zákonom v akomkoľvek prostredí, za akýchkoľvek okolností, bez toho, aby som sa niekedy nechal zviesť falošnými ľudskými ohľadmi. (Bl. Gabriel od Márie M. OCD)
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
