ZOSNULÝ TEOLÓG A KŇAZ Z TRNAVY: SPOMIENKA NA PROFESORA, KTORÝ VERIL V SILU VIERY A ROZUMU
V piatok 30. 5. sa v pražskom kostole Panny Márie Snežnej konala rozlúčka s významným teológom, profesorom Ctiradom Václavom Pospíšilom, ktorý zomrel vo veku 67 rokov po dlhej a ťažkej chorobe. Okrem toho, že bol zrejme najvýznamnejším teológom z našich končín po revolúcii – ak nie po Druhom vatikánskom koncile – bol aj rodákom zo slovenského Ríma, z Trnavy.
Keď som po maturite študoval na MFF UK v Prahe, zapísal som si aj niekoľko predmetov na teologickej fakulte, kde som mal možnosť ho spoznať. Jeho svojský štýl mi zrejme vtedy príliš prekážal, a preto pre mňa ostal neznámou až donedávna, keď sa vyjadril aj k niektorým aktuálnym otázkam života Cirkvi, najmä k problematike žehnania homosexuálnych párov. Ako mimoriadne vzdelaný človek, hlboko znalý fundamentálnej teológie, si bol vedomý, že niečo také je v rozpore s Božím zjavením – a teda nikto, ani pápež, nemá právomoc niečo podobné dovoliť. Jeho postoj je dohľadateľný na internete. Práve po tomto jeho vyjadrení som uvažoval, že ho pozvem na stretnutie kňazov – žiaľ, k tomu už nedošlo.
Počas svojej dlhej teologickej kariéry, ktorú predčasne ukončila jeho smrť, napísal niekoľko významných diel, najmä z oblasti kristológie a trinitárnej teológie. Počet jeho publikácií je fascinujúci. Okrem uvedených odborných manuálov napísal aj kvalitné „Uvedenie do teológie“, dielo z mariológie, a venoval sa aj historickým témam, napríklad v knihách o Masarykovi či o slobodomurároch. Jeho posledným dielom, ktoré každému vrelo odporúčam, je kniha o Nicejskom koncile, ktorého 1700. výročie si pripomíname tento rok. Na internete je dostupná aj jeho pútavá prednáška o tomto fundamentálnom koncile, ktorého ovocie – nicejsko-carihradské vyznanie viery – recituje každý katolík minimálne v nedeľu pri svätej omši.
V úvode pohrebnej omše sa prihovoril kardinál Dominik Duka, ktorý poukázal na bohatú publikačnú aj prekladateľskú činnosť prof. Pospíšila a do istej miery prirovnal jeho teologické pôsobenie k dielu nemeckého pápeža Benedikta XVI. – keďže obaja, mladý Ratzinger aj Pospíšil, zasvätili svoju mladosť štúdiu františkánskeho teológa Bonaventúru z Bagnoreggia. Kardinál Duka poznamenal, že nikto v našom časopriestore nenapísal a nepreložil viac teologických diel. Svojou prácou ukázal, že teológia nie je okrajová veda, ale že sa zaoberá zásadnými otázkami súčasnosti.
Zaujímavé bolo aj svedectvo kazateľa, ktorý bol jeho žiakom. Profesor si ho pozval už 30. januára, aby bol práve on kazateľom na jeho pohrebe – čo ukazuje nielen životný realizmus zosnulého, ale aj pravdivosť jeho teologického prístupu. Jeho slovami: teológia nie je „citológia“, ale veda, ktorá sa zaoberá tvrdou Pravdou.
Jeho túžba zaoberať sa teológiou až do konca života sa prejavila nielen v už spomenutom diele o Nicejskom koncile, ale aj v jeho snahách prekladať teologické dokumenty prakticky až do poslednej chvíle.
Kiežby jeho pracovitosť a príklad boli povzbudením pre nás všetkých, aby sme s podobným zápalom pristupovali k štúdiu teológie, tejto vznešenej vedy o Trojjedinom Bohu. Nech u nás vďaka tomu vzniká množstvo kvalitných diel, ktoré sa vyrovnajú – ba niekedy aj prevýšia – tie, ktoré čítame v zahraničnej literatúre.
Toto pozvanie je dnes obzvlášť aktuálne – spolu s pripomenutím si teologického realizmu – v čase, keď sa môže zdať, že to, čo Cirkev učí, je len výsledkom politických kompromisov či dohôd. Ako keby sa teológia stala nekonečnou debatou, kde každý môže hovoriť čokoľvek, a výsledkom je potom rozriedená „teológia“, ktorá sa viac podobá na názorový pluralizmus než na vedecký prístup k Božiemu zjaveniu.
Nech teologické dielo zosnulého prispieva k hlbšiemu poznaniu skutočnej tváre Trojjediného Boha, ktorému zasvätil svoj život. Len takéto poznanie môže byť základom pre obnovu viery a životodarným zázemím pre nové kňazské povolania – ktoré sú dnes v úpadku aj preto, že miesto Krista sa často staviame do role hlásateľov ideologických projektov, ktoré neoslovujú, ale vyčerpávajú.
Faktografický dodatok k životu prof. Ctirada Václava Pospíšila
Ctirad Václav Pospíšil sa narodil 4. marca 1958 v Trnave v rodine českých rodičov. Krátko nato sa rodina presťahovala do Čiech, najprv do obce Lochovice (okres Beroun), potom do Prahy (Spořilov). Rodičia praktizovali katolícku vieru, v ktorej vychovávali aj svoje deti. Počas dospievania sa Ctirad zapojil do tajných štruktúr františkánskeho rádu. Vstúpil doň v roku 1977, tajné sľuby zložil v roku 1980. V rokoch 1977–1987 absolvoval tajné teologické štúdiá a v roku 1987 bol vysvätený za kňaza biskupom Petrom Dubovským. Primičnú omšu slávil v tichosti len s rodičmi v Lochoviciach.
Pred rokom 1989 pracoval civilne, napríklad ako ošetrovateľ v liečebni dlhodobo chorých. Zúčastnil sa na kanonizácii sv. Anežky Českej i novembrových udalostiach v Prahe. Po páde komunizmu mohol verejne pôsobiť ako kňaz a teológ. V rokoch 1990–1995 študoval na Pápežskej teologickej fakulte Antonianum v Ríme, kde získal doktorát z teológie. Po návrate prednášal systematickú teológiu na teologických fakultách v Olomouci, Prahe a Českých Budějoviciach. Profesorom sa stal v roku 2002.
Do roku 2013 bol členom františkánskeho rádu, následne bol inkardinovaný do pražskej arcidiecézy. Zomrel 18. mája 2025 vo veku 67 rokov po ťažkej chorobe.
Počas života vytvoril rozsiahle teologické dielo. Je autorom monografií z oblasti christológie, trinitárnej teológie, mariológie, teológie kríža a stvorenia. K jeho najvýznamnejším prácam patria napríklad: Ježíš z Nazareta, Pán a Spasitel, Jako v nebi, tak i na zemi, Hermeneutika mystéria, Maria – mateřská tvář Boha, Husovská dilemata, Masaryk iritující a fascinující či I řekl Bůh. Posledným publikovaným dielom bol obsiahly titul k 1700. výročiu Prvého nicejského koncilu (První nikajský koncil (325–2025)).
NECH ODPOČÍVA V POKOJI !
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
