KTO SA BOJÍ TRADÍCIE, BOJÍ SA DUCHA
Zdroj: wikimedia.commons.org
Keď bolo dokončené dielo, ktorým Otec poveril Syna na zemi (porov. Jn 17, 4), bol v deň Turíc zoslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev a aby veriaci mali skrze Krista v jednom Duchu prístup k Otcovi (porov. Ef 2, 18). On je Duch života, prameň vody prúdiacej do večného života (porov. Jn 4, 14; 7, 38–39); skrze neho Otec oživuje ľudí, ktorí zomreli vinou hriechu, kým nevzkriesi v Kristovi ich smrteľné telá (porov. Rim 8, 10–11). Duch prebýva v Cirkvi a v srdciach veriacich ako v chráme (porov. 1 Kor 3, 16; 6, 19) a v nich sa modlí a vydáva svedectvo, že sme adoptívne Božie deti (porov. Gal 4, 6; Rim 8, 15–16.26). On privádza k celej pravde (porov. Jn 16, 13), zjednocuje Cirkev v spoločnom nažívaní a službe, buduje ju a riadi rozmanitými hierarchickými a charizmatickými darmi a zdobí ju svojím ovocím (porov. Ef 4, 11–12; 1 Kor 12, 4; Gal 5, 22). Omladzuje Cirkev silou evanjelia, neustále ju obnovuje a vedie k dokonalej jednote s jej Ženíchom. Lebo Duch a Nevesta hovoria Pánovi Ježišovi: „Príď!“ (Zjv 22, 17).
A tak sa celá Cirkev javí ako „ľud zhromaždený jednotou Otca i Syna i Ducha Svätého“.
(Lumen gentium 4)
Tento text Druhého vatikánskeho koncilu nám ponúka jasnú syntézu dnešného sviatku Turíc, keď si pripomíname zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Cirkev, zrodená z Kristovho prebodnutého boku, sa stáva viditeľným zjavením spásy. Duch Svätý ju svojím pôsobením oživuje, posväcuje a vedie – je jej dušou. Cirkev nie je obyčajnou ľudskou organizáciou, ale Kristovým mystickým telom, oživovaným jeho Svätým Duchom. Duch Svätý nie je abstraktný pojem, ale životodarná, prítomná Osoba, ktorá robí Kristovu Cirkev schopnou žiť, učiť, posväcovať a viesť veriacich ku spáse.
Deň Turíc nie je dňom emócií ani mimoriadnych vonkajších javov. Duch Svätý neprichádza v hluku a chaose, ale v ohni, ktorý pretvára srdce. V posvätnej liturgii hovoríme o sobria ebrietas Spiritus – triezvom opojení Duchom. Nie je to stav bezvedomia, ale nadprirodzenej bdelosti a horlivosti. Apoštoli nepadali na zem, neskákali ani nekričali, ale hovorili zrozumiteľnou rečou, ktorá prenikla srdcia tých, čo ich počúvali. Duch Svätý sa neprejavuje v extatických výbuchoch, ale v premieňajúcom ohni lásky a pravdy.
Práve preto je dnes zarážajúce, že v dňoch Turíc, keď si Cirkev pripomína zoslanie Ducha Svätého, prichádzajú snahy umlčať tú liturgickú formu, v ktorej po stáročia Cirkev vzývala tohto Ducha v kráse a pokore rímskej tradície. Púť z Paríža do Chartres, ktorá každoročne zhromažďuje tisíce mladých katolíkov túžiacich po svätosti, sa stala predmetom podozrenia nie pre svoju nevieru, ale pre svoju vernosť. Ak Duch Svätý na Turíce nezapálil apoštolov k jednotvárnosti, ale k rôznorodému ohlasovaniu tej istej Pravdy, potom by aj Cirkev mala rozpoznať pôsobenie Ducha nie v potláčaní tradície, ale v jej živej plodnosti. Kto sa bojí živej tradície, možno sa v skutočnosti bojí práve Ducha, ktorý v nej dýcha.
Ak nechceme, aby sa Turíce zredukovali na obyčajný rituál alebo pôsobivú spomienku, ale aby sa stali skutočnou udalosťou spásy, musíme sa cez pokorné a tiché počúvanie Božieho slova disponovať na prijatie Božieho daru v náboženskej otvorenosti. Aby sa Turíce mohli obnoviť aj v našich časoch, azda je potrebné – bez toho, aby sme akokoľvek obmedzovali Božiu slobodu konať podľa jeho vôle – aby bola Cirkev menej „zaneprázdnená“ aktivitami a viac oddaná modlitbe. Tomuto nás učí Presvätá Mária, Matka Cirkvi a Nevesta Ducha Svätého. (Benedikt XVI., homília, 31. 5. 2009)
Drahí bratia a sestry, dnešná doba je plná duchovného hluku. Mnohí si mýlia Ducha Svätého s emóciou, silným zážitkom, ba až so senzáciou. No Duch Svätý je Osoba. Je to Božský oheň, ktorý horí a premieňa, ale neničí. V Cirkvi sa prejavuje najmä v tichu svätej liturgie, v sile sviatostí, v milosti odpustenia a v odvahe svedectva. Nie je to duch zmätku, ale Duch jednoty.
Ako hovorieval svätý Filip Neri, ktorého sviatok sme nedávno slávili: „Pane, zachovaj moje srdce pokorným, aby mohlo horieť tvojou láskou.“ Tento svätec dostal milosť viditeľného prejavu Ducha – rozšírenia srdca. No skrýval ho, aby mu ho neukradla pýcha. Učme sa od neho: Duch Svätý nepôsobí tam, kde je hluk a okázalosť, ale tam, kde je mlčanie a tiché odovzdanie.
V dňoch pred Turícami bola Mária spolu s apoštolmi a vytrvalo s nimi prosila o dar Ducha Svätého – toho, ktorý ju už v deň Zvestovania mocne zatienil. Nech sa ona, oslávená ako svätyňa Ducha Svätého, prihovára za nás, aby nové vyliatie Ducha osvetlilo naše unavené srdcia a rozžiarilo ich horlivosťou.
Spolu s ňou a v jednote s apoštolmi volajme:
„Príď, Duchu Svätý!“
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
