NIE SLOVÁ, ALE ŽIVOT: AKO SA CIRKEV SKUTOČNE OBNOVUJE
Zdroj: commons.wikimedia.org
V uplynulých týždňoch sme boli svedkami historických udalostí. Na veľkonočný pondelok sme sledovali smrť pápeža Františka, následne jeho pohreb. Následne sa kardináli zišlo z celého sveta v Ríme aby počas konkláve zvolili nového nástupcu svätého Petra. Na našu veľkú radosť sme mohli prijať na námestí svätého Petra oznámenie voľby Leva XIV., syna svätého Augustína. Vidieť pápeža oblečeného v pápežskom odeve bolo viditeľným znázornením neviditeľného tajomstva jeho úradu Kristovho vikára.
Vďaka týmto udalostiam boli rekordné počty veriacich, inovercov i tých, ktorí v Krista neveria sa mohli zamyslieť nad tajomstvom Cirkvi, ktorá sa rodí v Kristovom prebodnutom boku, zvlášť skrze tajomstvo Eucharistie. Veľkonočné obdobie pokročilo a my budeme čoskoro sláviť slávnosť Nanebovstúpenia Pána a v hlbokom duchu modlitby čakať na zoslanie Ducha Utešiteľa na Turíce.
V prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sme si vypočuli prvopočiatky Cirkvi, ktoré neboli prechádzakou ružovou záhradou. Ježišovi učeníci museli vyznávať svoju vieru v ťažkých podmienkach prenasledovania a mnohí o ňom vydali svedectvo mučeníckou smrťou. „Do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“.
Cirkev sa rozrastala vďaka jej absolútnej upriamenosti na Pána. Keď ta došli a zhromaždili cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.“
Voľba nového pápeža vzbudzuje mnohé otázniky. Médiá zaujíma či bude liberálny, či konzervatívny. Pápež Lev XIV. však vo svojej úvodnej kázni upozornil na podstatu svojho úradu- zaniknúť, aby vynikol Kristus. Pápež nie je akýsi pán nad Cirkvou, ktorý má moc ju meniť podľa vlastnej mienky či predstáv. Jeho voľbou mu bolo v prvom rade zverené poslanie „posilňovať bratov vo viere“ a je pozvaný ku každodennému obráteniu svojho života podľa slov Ježiša adresovaných Petrovi- ak sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov vo viere.
Svätý Peter, už nie viac Šimon, pretvorený pôsobením Božej milosti „keď ho v putách viedli do tohto mesta, kde mal podstúpiť obetu, písal kresťanom, ktorí tu žili: „Vtedy budem naozaj Kristovým učeníkom, keď svet už neuvidí moje telo“ (Rim, 4, 1). Odkazoval na to, že ho v aréne roztrhajú divé šelmy – a tak sa aj stalo –, no jeho slová pripomínajú vo všeobecnosti nevyhnutný záväzok každého, kto v Cirkvi vykonáva službu autority: zmiznúť, aby ostal Kristus, stať sa malým, aby bol On poznaný a oslávený (porov. Jn 3,30), darovať sa až do krajnosti, aby nikomu nechýbala príležitosť spoznať ho a milovať.“
Voľba svätého Otca nás napĺňa nádejov a je pre každéh jednéh z nás novým impulzom vrátiť sa k prameňom našej viery. K tomu nás povzbudzujú aj slová nového Pápeža novinárom, kde citoval svätého Augustína, ktorý povedal: „Žime dobre a časy budú dobré. My sme časmi“ (Reč 311). Posledné roky sa stalo módou medzi mnohými dobrými veriacimi stavať sa ku všetkému negativisticky a nešetriť nikoho a nič neustálou kritikou aj v samotnej Cirkvi, pričom sme mohli zabudnúť práve na jej podstatu- že jej stredobodom je Kristus. Slová Ježiša v dnešnom evanjeliu nás nabádajú práve k záladnému poznávaciemu znaku učeníkov- „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Missa Pro Ecclesia, Lev XIV).
Cirkev sa obnovuje nie skrze sociálne siete a kritiky ale skrze svätosť. A svätosť začína tam, kde prestaneme hovoriť o druhých a začneme sa klásť pred Boha: Pane, čo mám zmeniť ja?
Preto dnes prosme Pána, aby nás očistil od ducha kritiky bez lásky, od rečí bez modlitby a od náboženstva bez Krista. Prosme, aby sme ako učeníci poznali, že najväčším svedectvom nie sú naše slová, ale náš život.
Prosme za Svätého Otca Leva XIV., aby bol pastierom podľa Kristovho Srdca – tichým, verným, pevným v pravde a žiarivým v láske. Nech nás jeho služba vedie bližšie k Pánovi a nech Cirkev cez jeho pokoru a odvahu znovu zažiari vo svätosti.
A keď sa dnes stretneme s Pánom v Eucharistii, pripomeňme si, že práve tu sa obnovuje Cirkev – nie v tituloch a debatách, ale v tichu milosti. Tu sa Kristus dáva nám, aby sme sa aj my dali Jemu.
Nech nás Jeho prítomnosť pretvorí na pravých učeníkov: veriacich, ktorí milujú – aj keď to bolí, aj keď to stojí veľa, aj keď za to nedostanú potlesk. Lebo podľa toho svet pozná, že sme Jeho.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
