Lev XIV: Manželstvo nie je ideál, ale kánon pravej lásky medzi mužom a ženou

Zdroj: commons.wikimedia.org

„Manželstvo nie je ideál, ale zákon pravej lásky medzi mužom a ženou: úplnej, vernej a plodnej lásky.“ Takto sa vyjadril Lev XIV. 31. mája 2025 v homílii pri jubilejnej svätej omši za rodiny, pričom zdôraznil, že táto láska „nás robí schopnými byť na Boží obraz - dávať život“.

Význam tejto vety by sme nemali prehliadať, pretože dnes sa morálny zákon príliš často redukuje na ideál, ktorý sa dá len ťažko dosiahnuť. Slovo „kánon“ v náboženskom jazyku označuje oficiálne pravidlo Cirkvi, právnu a morálnu normu, objektívny zákon, ktorý sú všetci kresťania povinní dodržiavať.

Manželstvo, jedno a nerozlučiteľné, tvorené mužom a ženou, je božská a prirodzená inštitúcia, ktorú chcel sám Boh a ktorú Ježiš Kristus povýšil na dôstojnosť sviatosti. Rodina, založená na manželstve, je teda skutočnou spoločnosťou s duchovnou, morálnou a právnou jednotou, ktorej ústavu a práva ustanovil Boh. Kto zachováva tento zákon, dostáva od Boha všetky milosti potrebné na jeho zachovávanie.

Predstaviť manželstvo ako ideál, a nie ako zákon, ku ktorému sa viaže milosť, znamená potvrdiť, že tento model nepatrí do sveta reality, ale do sveta túžob, niekedy nedosiahnuteľných. Znamená to teda upadnúť do morálneho relativizmu. Ľudia, aby mohli žiť, potrebujú princípy, ktoré sa dajú a musia žiť: jedným z nich je manželstvo. Na druhej strane myšlienka, že „manželstvo je ideál“, sa tiahne apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia z roku 2016, v ktorej pápež František zdôraznil, že tento ideál treba navrhovať postupne, sprevádzať ľudí na ich ceste. Katolícka morálka však nie je postupná a nepripúšťa žiadne výnimky: buď je absolútna, alebo nie je. Možnosť „výnimiek“ zo zákona vyplýva práve z myšlienky neuskutočniteľného ideálu. To bola téza Luthera, ktorý tvrdil, že Boh dal človeku zákon, ktorý je nemožné dodržiavať. Luther preto vypracoval koncepciu „fiduciárnej viery“, ktorá zachraňuje bez skutkov práve preto, že prikázania nemožno dodržiavať. Na Lutherovu koncepciu neuskutočniteľnosti zákona Tridentský koncil odpovedal, že človek je spasený skrze vieru a skutky. Koncil anathemizuje tých, ktorí tvrdia, že „pre ospravedlneného človeka v stave milosti je nemožné zachovávať Božie prikázania“ (Denz-H, č. 1568), a uvádza: „Boh totiž neprikazuje nemožné, ale keď prikazuje, napomína nás, aby si robil, čo môžeš, prosil, za to, čo nemôžeš, a pomáha ti, aby si mohol“ (Denz.H, č. 1356).

Človek môže čeliť zdanlivo neprekonateľným problémom, ale v takýchto prípadoch musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby dodržiaval prirodzené a Božie zákony a prosil Boha o pomoc pri prekonávaní problému. Je katolíckou vierou, že táto pomoc nebude chýbať a že každý problém sa vyrieši. Vo výnimočných prípadoch nám Boh ponúkne mimoriadnu pomoc milosti práve preto, že nám nedal neuskutočniteľný zákon. Učenie nie je abstraktný ideál a život kresťana nie je nič iné ako praktizovanie prikázaní podľa Ježišovho učenia: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ (Jn 14, 21).

Preto kardinál Burke v rozhovore z roku 2019, ktorý priniesla Corrispondenza Romana, vysvetlil: „Niekto povedal, že si nakoniec musíme uvedomiť, že manželstvo je ideál, ktorý nemôže dosiahnuť každý, a preto musíme prispôsobiť učenie Cirkvi ľuďom, ktorí nemôžu dodržať manželský sľub. Ale manželstvo nie je 'ideál'. Manželstvo je milosť, a keď si pár vymení sľuby, obaja dostanú milosť žiť v plodnom a vernom zväzku po celý život. Aj ten najslabší, najmenej formovaný človek dostáva milosť verne žiť manželskú zmluvu“.

Pozorne si však prečítajme slová Leva XIV:

„V posledných desaťročiach sme dostali znamenie, ktoré nám prináša radosť a zároveň nás núti zamyslieť sa: mám na mysli skutočnosť, že manželské páry boli vyhlásené za blahoslavených a svätých, a to nie oddelene, ale spoločne. Mám na mysli Louisa a Zéliu Martinovcov, rodičov svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša; ako aj blahoslavených Luigiho a Máriu Beltrame Quattrocchiovcov, ktorých rodinný život sa odohrával v Ríme v minulom storočí. A nezabudnime ani na poľskú rodinu Ulmovcov: rodičia a deti zjednotení v láske a mučeníctve. Hovoril som, že je to znamenie, ktoré núti človeka zamyslieť sa. Áno, poukázaním na manželov ako príkladných svedkov nám Cirkev hovorí, že dnešný svet potrebuje manželskú zmluvu, aby spoznal a prijal Božiu lásku a aby svojou zjednocujúcou a zmierovacou silou prekonal sily, ktoré rozkladajú vzťahy a spoločnosti.“

„Preto vám, manželom, so srdcom plným vďačnosti a nádeje hovorím: manželstvo nie je ideál, ale kánon pravej lásky medzi mužom a ženou: úplnej, vernej a plodnej lásky (porov. sv. Pavol VI., Enc Lett. Humanae vitae, 9). Keďže vás premieňa na jedno telo, tá istá láska vás robí schopnými byť na Boží obraz - dávať život“.

„Preto vás povzbudzujem, aby ste boli pre svoje deti príkladom dôslednosti, správali sa tak, ako chcete, aby sa správali, vychovávali ich k slobode prostredníctvom poslušnosti, vždy v nich hľadali dobro a prostriedky na jeho zveľaďovanie. A vy, deti, buďte vďační svojim rodičom: povedať „ďakujem“, za dar života a za všetko, čo nám s ním každý deň dávajú, je prvý spôsob, ako si uctiť otca a matku (porov. Ex 20, 12).“

Na začiatku a na konci svojej homílie sa pápež vrátil k téme, ktorá mu je blízka: k Ježišovej modlitbe k Otcovi, ktorá pochádza z Jánovho evanjelia: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 20). Nie nevýrazná uniformita, ale hlboké spoločenstvo, založené na samotnej Božej láske; „uno unum“, ako hovorí svätý Augustín (Sermo super Ps. 127): jedno v jedinom Spasiteľovi, objatí večnou Božou láskou. „Milovaní, ak sa budeme takto navzájom milovať na základe Krista, ktorý je „alfa a omega“, „začiatok a koniec“ (porov. Zjv 22, 13), budeme znamením pokoja pre všetkých, v spoločnosti i vo svete. A nezabúdajme: práve z rodín sa rodí budúcnosť národov.“  

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: radioromalibera.org

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!