PROF. PLÍNIO: KATOLÍCKA VIERA NEKONČÍ V SAKRISTII
Zdroj: commons.wikimedia.org
Pôvodne uverejnené v Legionário, São Paulo, 4. apríl 1943, č. 556, s. 2, Plinio Corrêa de Oliveira
Jeden priateľ časopisu Legionario mi pred niekoľkými dňami v rozhovore povedal, že sa opäť stáva potrebným objasniť katolíckej verejnej mienke vzťah medzi politickými, spoločenskými a hospodárskymi otázkami a katolíckou náukou. V skutočnosti sa domnievam, že medzi katolíkmi niet témy, o ktorej by sa viedlo viac diskusií než o tejto. Napriek tomu rozumiem poznámke svojho priateľa. Moderné prostredie je totiž natoľko presiaknuté predstavou, že náboženstvo tvorí v živote jednotlivcov i národov akúsi uzavretú oblasť bez akéhokoľvek kontaktu s inými činnosťami – okrem samotného slávenia bohoslužieb a nanajvýš plnenia povinností, ktoré Boží zákon a zákon Cirkvi ukladajú každému jednotlivcovi –, že je z času na čas potrebné znovu pripomenúť pravé katolícke chápanie tejto otázky.
A pre „Legionára“ je to jednoducho životná nutnosť.
V skutočnosti neviem, aký názor na náš časopis [„Legionario“] by mal mať katolík, pre ktorého činnosť Cirkvi končí v kostoloch a sakristiách, uzatvára sa medzi múrmi materiálnej pomoci chudobným a nanajvýš sa rozširuje len na obmedzenú sféru individuálneho života každého z nás. V rámci takéhoto chápania života katolíka by sa týždenník mal zameriavať na témy zbožnosti, duchovnej formácie, správy o udalostiach a skutočnostiach striktne cirkevného charakteru, a ak by chcel byť výnimočný a skutočne prekročiť hranice nevyhnutného, uverejňoval by nejaký malý román na pokračovanie, samozrejme v podstate neškodný, ktorého príjemné čítanie by čitateľovi vynahradilo nudu pri čítaní ostatných tém.
Vďaka Bohu, nie sme medzi tými, ktorí pohŕdavo hovoria o „hraniciach kostolných sakristií“ ako o hraniciach vymedzujúcich mimoriadne fádne, sterilné a nezaujímavé veci. Celý život katolíckych sociálnych diel pramení v nadprirodzenom živote tých, ktorí ich vedú, a tých, ktorí pre ne pracujú. Na zánik sú odsúdené dobre snahy, ktoré nikdy nevstúpia do sakristie! Sú odsúdené na neúspech, lebo sakristia, Cirkev, sú zdrojmi, z ktorých musí čerpať všetko, čo chce žiť nadprirodzeným životom katolicizmu.
Existuje však aj paralelná pravda, na ktorú nesmieme zabúdať. Veci, ktoré vznikajú v kostole alebo v sakristii a nedokážu prekročiť prah jedného alebo druhého, nie sú úplne hotové. Cirkev a sakristia sú prameňmi. A keď voda vyteká z plodného prameňa, nevytvára len malú mláku okolo neho: potok sa mení na rieku a tečie v hľadaní oceánu. Inými slovami, skutočný život zbožnosti sa nevyhnutne šíri. A ak sa nešíri, nie je skutočný.
Chápeme teda, že ak sa náboženskému časopisu podarí vychovať skutočne nábožných čitateľov, pohltí ich skutočná horlivosť Božieho domu, táto horlivosť čoskoro prinesie ovocie, bude vyžarovať vplyv a bude sa snažiť formovať inštitúcie a zvyky v duchu kresťanstva. A ak bude chcieť katolícky časopis nasledovať impulz zbožnosti a apoštolátu svojich čitateľov, bude nútený rozšíriť svoj záber a prestať byť výlučne náboženský.
Voľba je teda jasná: s výnimkou novín alebo časopisov špecializovaných na zbožnosť buď katolícka tlač formuje veriacich čitateľov, ktorí poznatky následne budú prenášať do iných oblastí než je zbožnosť, alebo katolícky časopis, aj keď sa zaoberá iba zbožnosťou, v skutočnosti zbožný nie je.
* * *
Omyl niektorých čitateľov vyplýva z uvažovania založeného na zjednodušených predpokladoch. Keďže apoštolát je dielom na záchranu duší a keďže Cirkev sa zaujíma iba o uctievanie Boha a záchranu duší, kladieme si otázku: čo má s tým všetkým spoločné politika? Čo majú so spásou duší spoločné parlamentné voľby v Anglicku, článok v švajčiarskom denníku o rozširovaní japonského vplyvu v Indočíne, problém jednoty odborov alebo Atlantická charta? Nebolo by lepšie opustiť toto neplodné pole, plné jedovatých otázok, zranených ambícií, sklamaní a zášti?
Nebolo by veľkorysejšie a ušľachtilejšie venovať sa výlučne zbožnej a morálnej výchove veriacich?
Na túto otázku odpovieme: „principiálne? áno“, „výlučne? nie a nikdy“. Dôvod uvidíme v inom článku.
Prof. Plínio Correa de Oliveira
Zdroj: blog.messainlatino.it
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
