Jean-Claude Larchet vyzýva na zdržanlivosť od sociálnych médií počas pôstu

Zdroj: orthodoxethos.com

Počas prvého dňa medzinárodnej konferencie o digitálnych médiách a pravoslávnej pastorácii na Kréte (DMOPC18) známy teológ Jean-Claude Larchet povedal, že počas pôstneho obdobia by kresťania mali znížiť svoju aktivitu na sociálnych platformách.

Žiadosť všetkým miestnym cirkvám, aby do pravidiel týkajúcich sa pôstneho obdobia a dní pôstu výslovne zahrnuli zdržiavanie sa používania internetu a sociálnych sietí.
Prezentácia na 2. medzinárodnej konferencii o digitálnych médiách a pravoslávnej pastorácii (DMOPC 18), 18.-21. júna 2018

Nové formy médií, ktoré sa stále nazývajú digitálne médiá, ktoré sú prístupné prostredníctvom počítačov, tabletov a najmä v súčasnosti smartfónov a ktorých obsahom je najmä internet, sociálne siete a správy (SMS, MMS atď.), prenikli do života súčasných ľudí a najmä do života dnešnej mládeže od 10 rokov a niekedy aj mladšej.

Ich schopnosť komunikovať rýchlo a takmer bez nákladov, možnosť prístupu takmer ku každému a ku všetkému a sila obrazov šírených v digitálnych médiách dodávajú digitálnym médiám značnú príťažlivú silu. Spoločenský tlak (najmä tlak na prispôsobenie sa), ale aj ekonomická organizácia spoločnosti z nich urobili nástroje, ktoré je človek takmer povinný mať, aby nebol vylúčený z rôznych sociálnych, administratívnych alebo ekonomických skupín alebo kruhov.

Väčšinou však ide o závislosť vnútornej alebo psychologickej povahy, ktorá sa vytvorila medzi užívateľmi všetkých vekových kategórií. Táto závislosť znepokojuje mnohých rodičov, pretože v súčasnosti postihuje mnoho detí, a dokonca si ju všímajú aj samotní užívatelia; najzreteľnejšie túto závislosť vidíme v najťažších prípadoch, kde je potrebná drastická liečba, najmä v podobe dlhodobého úplného vysadenia týchto médií, a niekedy aj klinická psychiatrická starostlivosť. Táto závislosť však často zostáva nepovšimnutá aj v menej závažných prípadoch, pretože zvyk dokáže spôsobiť, že to, čo nie je normálne, sa takým javí. Treba poznamenať: u väčšiny užívateľov sa užívanie stalo zneužívaním.

Na tejto konferencii, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia pravoslávnych médií, sú médiá vo väčšine prípadov prezentované pozitívnym spôsobom, buď ako niečo, čo patrí k cirkevnému životu, alebo ako niečo, čo by k nemu malo patriť, s myšlienkou, že sa v súčasnosti stali hnacou silou nevyhnutnou pre pastoračnú a misijnú činnosť Cirkvi. Túto kvázi paradaistickú víziu však treba zmierniť. V reálnom živote ľudia trávia oveľa menej času návštevou pravoslávnych stránok ako iných a mnohí mladí pravoslávni zostávajú voči nim úplne ľahostajní. V drvivej väčšine prípadov vášne, ktoré prebývajú v padlom človeku, ho priťahujú k obsahu, ktorý je v súlade s týmito vášňami, či už prostredníctvom výberu navštevovaných stránok, alebo prostredníctvom motivácie komunikácie na sociálnych sieťach, ako je Facebook, kde narcizmus (ktorý grécki cirkevní otcovia nazývajú philautia) zohráva značnú úlohu, či už pri predvádzaní sa, alebo pri šialenej honbe za "lajkami", ktoré lichotia egu.

Nedávno som vydal 320-stranovú knihu s názvom „Sick of the new media“ (vo francúzštine: „Malades des nouveaux médias“), ktorá bola preložená do rumunčiny pod názvom „Prisoners of the Internet“ a ktorá sa v súčasnosti prekladá do angličtiny pod názvom „Addicts of Modern Media“. V tejto knihe veľmi podrobne a argumentačne poukazujem na negatívne, rozkladné a deštruktívne účinky nových médií na rôzne oblasti ľudského života: psychickú, intelektuálnu, kultúrnu, sociálnu, vzťahovú a napokon (a najmä) duchovnú. Navrhujem aj niekoľko preventívnych a terapeutických opatrení, najmä duchovného charakteru. Pre túto prezentáciu, ktorá musí byť veľmi stručná, som sa rozhodol hovoriť len o pôste a abstinencii ako prostriedkoch na obmedzenie a kontrolu používania nových médií, ktoré sa vo väčšine prípadov stali zneužívajúcimi a škodlivými.

Pokiaľ ide o konzumáciu jedla a sexuálnu aktivitu, Pravoslávna cirkev stanovila pravidlá obmedzenia a zdržanlivosti na pôstne obdobie, ako aj na niektoré dni v týždni a v roku. Jedným z hlavných cieľov týchto pravidiel je privyknúť myseľ na ovládanie telesných a duševných pudov, preorientovať a presmerovať psychofyziologické sily na duchovný život, navodiť stav hladu a túžby, ktorý spôsobí, že človek pocíti svoju závislosť od Boha a uvedomí si jeho potrebu. Cieľom je navodiť v duši pokojný stav disponovaný na pokánie a pozornosť a sústredenosť pri modlitbe.

Zneužívanie nových médií, ktoré sa stalo bežným, má opačné účinky ako pôst a zdržanlivosť: márne vyčerpávanie energie, neustále vonkajšie nabádanie a rozptyľovanie, neustály vnútorný pohyb a hluk, invazívne plytvanie časom, nemožnosť vytvoriť alebo udržať si vnútorný pokoj a zničenie pozornosti a sústredenosti potrebnej na bdelosť a modlitbu.

Je potrebné zdôrazniť, že tieto účinky súvisia s používaním nových médií po dosiahnutí určitého hraničného stavu bez ohľadu na ich obsah. Ako ukázal veľký odborník na médiá Marshall McLuhan, médium má väčší vplyv ako správa, ktorú sprostredkúva, a to až do takej miery, že môžeme povedať, že „médium je správou“. To by nás, samozrejme, nemalo nútiť zabúdať na otázku obsahu, ktorý, ak je zlý, nakoniec podnecuje a živí vášne, čím ešte viac zvyšuje stupeň nezlučiteľnosti so širšie chápaným asketickým životom a ešte viac škodí duchovnému životu.

Cirkev musí brať do úvahy tieto nové okolnosti, ktoré vytvorila naša doba, a musí zaviesť vhodné pravidlá, ktoré sprevádzajú pôst od jedla a sexuálnu zdržanlivosť, aby pomohla modernému človeku pravidelným dobrovoľným obmedzovaním sa oslobodiť od nových závislostí, ktoré ho zväzujú, a aby mu poskytla prostriedky na plný duchovný život, ktorý zodpovedá jeho prirodzenosti a je podmienkou jeho skutočného osobného rozvoja.

Dalo by sa povedať, že na to nie je potrebné žiadne pravidlo a že stačia pastoračné odporúčania; to isté by sa však dalo povedať aj o pôste od jedla alebo sexuálnej zdržanlivosti, pre ktoré Cirkev stanovila kánony, a to slávnostným spôsobom na ekumenických konciloch, pretože oficiálne a presne formulované pravidlá majú väčší dosah, majú univerzálnejšiu pôsobnosť a záväznejší charakter ako obyčajné odporúčania na úrovni farnosti, ktoré sa navyše nie vždy vydávajú.

Vynára sa tu otázka o povahe pôstu a abstinencie, ktoré sa praktizujú. Ako už bolo spomenuté, ide o obmedzenie času pripojenia a prísnu reguláciu používania a obsahu týchto médií. Je potrebné vzdať sa trvalého pripojenia a obmedziť pripojenie na jeden vymedzený čas v priebehu dňa. Musíme sa zbaviť nepotrebných médií, ako sú sociálne siete (Facebook, Instagram, Twitter atď.) a všetky zábavné webové stránky. Samozrejme, treba sa vyhýbať všetkým webovým stránkam, ktoré predstavujú riziko pokušenia alebo vedú k zlým kontaktom. Je tiež vhodné obmedziť svoje internetové pripojenie na to, čo je nevyhnutne potrebné na profesionálnu prácu alebo štúdium.

Rodičia musia naučiť svoje deti, ktoré používajú tieto nové médiá, uplatňovať takéto obmedzenie tým, že im vysvetlia jeho význam. Pôstne obdobie otvára príležitosti pre všetkých, aby odhodili umelé a virtuálne vzťahy na sociálnych sieťach a znovu objavili hlboké, konkrétne a skutočné vzťahy s rodinou a priateľmi a vo všeobecnosti, aby sme boli pozornejší k ľuďom okolo nás. Tieto pôstne obdobia sú tiež príležitosťou na znovuobjavenie ticha a samoty, ktoré sú nevyhnutné pre praktizovanie a rozvoj duchovného života.

Otázka, ktorá tu v kontexte tejto konferencie môže vyvolať hnev, je, či by sa pravidlo pôstu a zdržiavania sa od nových médií nemalo rozšíriť aj na pravoslávne stránky. Nechcem pripraviť o prácu väčšinu účastníkov tohto sympózia a ešte menej mi ide o obmedzenie prítomnosti kresťanského a cirkevného slova vo svete, kde je už aj tak príliš málo prítomné.

Predovšetkým by som však chcel upozorniť na to, že počas Veľkého pôstu, a najmä Veľkého pôstu, sa mnohé pravoslávne médiá, najmä tie s duchovným obsahom, samy obmedzujú: buď zatvoria svoje stránky na rôzne dlhé obdobie, alebo aspoň spomalia a obmedzia svoju produkciu. Takéto obmedzenie má príkladnú hodnotu a svojím spôsobom svedčí o existencii Veľkého pôstu a o obmedzeniach, ku ktorým nás vyzýva.

Moja druhá poznámka sa týka čítania. Je pravda, že väčšina pravoslávnych médií ponúka aspoň čiastočne duchovné čítanie a niektoré stránky sú dokonca venované výlučne takejto literatúre. V zásade teda nie je dôvod obmedzovať tvorbu alebo prezeranie takýchto stránok a zdá sa, že by sa to malo dokonca podporovať, pokiaľ sú veriaci povzbudzovaní k tomu, aby počas pôstnych období viac čítali duchovnú literatúru.

Chcel by som však upozorniť na to, že vedecké štúdie, ktoré boli vykonané v súvislosti s metódami čítania na obrazovke, ukazujú, že tento typ čítania je rýchly a povrchný. Na obrazovkách sa nám texty javia ako obrázky. Z tohto dôvodu sa text na obrazovke stáva objektom zbežného pohľadu, rovnako ako v prípade obrazu, pričom oko zvyčajne spočinie len na niekoľkých riadkoch.

V jednej štúdii sa zistilo, že prevažná väčšina ľudí nečíta text po riadkoch, ako by to robili v knihe, ale skôr rýchlo preskakujú z hornej časti stránky na dolnú, pričom ich pohyb spravidla kopíruje tvar písmena F: prečítajú prvé riadky, trochu klesnú, prečítajú ľavú časť niekoľkých riadkov a potom pokračujú po ľavej strane stránky.

Druhá štúdia dospela k záveru, že priemerný čitateľ na internete prečíta len približne 20 % textu. Tretia štúdia zistila, že väčšina webových stránok sa prezerá najviac 10 sekúnd, čo jasne ukazuje, že sa v skutočnosti nečítajú. Čítanie na obrazovke sa sotva zastaví na slovách alebo frázach. Je to čítanie, pri ktorom sa málo vraciame späť a nie je veľmi reflexívne. Je to povrchné čítanie, ktoré sotva vyvoláva úsilie o porozumenie a zapamätanie.

Nové médiá v mnohých ohľadoch zľahčujú vzťah k textu, robia ho nestabilnejším, krehkejším, efemérnejším. Pôstne obdobia môžu a mali by byť obdobiami, keď sa dá znovu získať čas na čítanie a jeho kvalita tým, že sa upustí od digitálnych médií v prospech tlačených materiálov, a najmä kníh, ktoré podľa všetkých štúdií umožňujú oveľa plodnejšie čítanie ako obrazovky, pričom nemajú ich nevýhody. Úplné odrezanie sa od médií akéhokoľvek druhu počas pôstneho obdobia je ideálnym riešením na nájdenie hesychie nevyhnutnej na prehĺbenie duchovného života, čo je práve hlavným cieľom pôstnych období.

Na záver by som chcel poznamenať, že mnohé súkromné kliniky a hotely ponúkajú dlhšie alebo kratšie pobyty s úplným odpojením, ktoré začínajú na spodnej hranici cien od 1000 eur alebo približne 1200 dolárov za týždeň. Pravoslávna cirkev by mala oficiálne ponúkať túto možnosť počas pôstnych období ako zaručenú bezplatnú službu, čím by sa stala dostupnou pre všetkých, a navyše s duchovným príspevkom, ktorý sa inde nenachádza. Jedna z týchto kliník má ako svoj reklamný slogan: „Odpojiť sa, aby sme sa znovu spojili.“ („Disconnect to reconnect.“) Cirkev si môže tento slogan prispôsobiť, ak ho upresní: „Odpojte sa od nových médií, aby ste sa znovu spojili s Bohom a blížnym.“

Prof. Jean-Claude Larchet

Zdroj: orthodoxethos.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!