Zdroj: generované pomocou AI
Európou sa v tomto októbri prevalila vlna násilia a pustošenia.
Vo Francúzsku sa do protestných mobilizácií zapojili desaťtisíce ľudí v Paríži, Marseille, Lyone, Bordeaux a Limoges. Práve tu požiar radnice a zrútenie jej veže vyvolali spomienky na vežičku katedrály Notre-Dame, ktorú v roku 2019 pohltili plamene. Tentoraz však oheň založili skupiny maskovaných demonštrantov: išlo o zámerný útok proti budove, ktorá je súčasťou dejín a identity mesta.
Primátor Limoges Guillaum Guérin vyhlásil, že štát opustil jeho mesto, podobne ako sa to stalo v Paríži, kde primátor Emmanuel Grégoire konštatoval, že rozsiahle časti hlavného mesta bolo možné ničiť bez prekážky. Minister vnútra Laurent Nuñez podal demisiu, ktorú prezident Emmanuel Macron neprijal, hoci uznal, že „v niektorých mestách sme stratili kontrolu“. Je to politicky závažné priznanie: štát, ktorý nedokáže ochrániť ani sídla vlastných inštitúcií, verejne dáva najavo svoju slabosť.
Následne bol 19. októbra v Paríži a ďalších francúzskych mestách vyhlásený zákaz nočného vychádzania. Už 8. októbra Jean-Luc Mélenchon, líder hnutia Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise), napísal, že „Bastila bola znovu dobytá“, čím študentskej demonštrácii pripísal symbolický význam revolučného dobytia. Protest sa stal – a nielen vo Francúzsku – príležitosťou na obsadenie politickej scény pred voľbami v roku 2027.
Aj v Taliansku sa ulice Milána, Turína a Bologne stali dejiskom útokov, rabovania a zrážok s políciou. Časti ľavice, ktoré sa usilujú premeniť permanentnú mobilizáciu na nástroj nátlaku na vlády, však riskujú, že ich prevalcuje ulica, na ktorej zástupcov sa pasujú. Keď sa v protestnom hnutí spájajú anarchizmus, antisionizmus a islamistická propaganda, politická kontrola nad ním sa stáva čoraz vratkejšou. Kto si myslí, že môže využiť neporiadok na uchopenie moci, môže napokon zistiť, že neporiadok má vlastnú dynamiku, ktorá uniká aj kalkuláciám jeho vlastných podporovateľov.
Hlavnými aktérmi dnešného mestského násilia v Európe sú predovšetkým maloletí, ktorých v Taliansku označujú výrazom „maranza“. Tento pojem sa často a dosť nepresne používa na označenie mládežníckych prostredí, v ktorých sa prelína kult násilia a nadvlády, okázalé vystavovanie vlastnej sily a pohŕdanie akýmikoľvek pravidlami.
Táto nová sociokultúrna skupina sa skladá prevažne z detí prisťahovalcov druhej či tretej generácie. Sú vytrhnuté z tradícií a kultúry svojich otcov, no zároveň sa nezačlenili do civilizácie, do ktorej prišli a voči ktorej prechovávajú často až bytostnú nenávisť. Nihilizmus, ktorý charakterizuje túto generáciu – vzdorovitú už od prvých rokov základnej školy –, sa prejavuje odmietaním každej autority: rodinnej, školskej, náboženskej i štátnej. Ešte skôr, než sa rozbije výklad, je tu presvedčenie, že nič si nezasluhuje úctu; ešte pred útokom na policajta stojí predstava, že každá autorita je prejavom svojvôle a útlaku.
Ľavicová inteligencia, ktorá v Európe po celé roky dominovala, učila nedôverovať každej väzbe a každej závislosti, pričom zamieňala výchovu za represiu a disciplínu za autoritárstvo. Dnes sa čudujeme, že časť mládeže považuje silu za jediný účinný jazyk.
Zdrojom protestov mladých nie je iba politika: vyjadrujú širšiu spoločenskú nespokojnosť a predovšetkým hlbokú prázdnotu hodnôt, ktorá sa prejavuje ničivou zúrivosťou. Nikto však neverí, že tieto protesty vznikajú spontánne. Demonštranti sú zvolávaní prostredníctvom sociálnych sietí s heslami, ktoré majú v Španielsku, Francúzsku, Belgicku i Taliansku rovnaké motívy: rastúce životné náklady, nájomné, požiadavky mladých a politický antagonizmus. V Taliansku počíta stratégia novovzniknutého „Hnutia 17. októbra“ s permanentnou mobilizáciou a pravidelnými zhromaždeniami každú sobotu o 15. hodine v rôznych talianskych mestách.
Mladí ľudia, z ktorých väčšina má zakrytú tvár, sa rozmiestňujú na strategických miestach a vyberajú si konkrétne ciele, proti ktorým potom rozpútajú svoje násilie. Sociálny protest poskytuje pôdu; militantné skupiny vyberajú terče; digitálna komunikácia znásobuje mobilizáciu a snahu napodobňovať iných.
Francúzske a západné bezpečnostné zložky upozorňujú, že protesty a nepokoje sú podnecované alebo urýchľované dezinformačnými kampaňami a pôsobením internetových influencerov, ktorých zo zahraničia financujú alebo priamo usmerňujú. Deje sa tak v rámci takzvanej hybridnej vojny, ktorej cieľom je destabilizovať spoločenskú a hospodársku štruktúru Európy.
Andrea Morigi v článku uverejnenom 20. októbra v denníku Libero dokumentuje záujem Moskvy a Teheránu prilievať olej do ohňa nepokojov, ktoré zachvacujú Európu. Ruský ideológ Alexandr Dugin na sociálnych sieťach poznamenal: „Čím viac chaosu, tým lepšie.“ A dodal: „Títo Európania chcú bojovať proti Rusku. Ako si predstavujú, že by to mohli dokázať, keď nedokážu zabezpečiť ani len minimálny poriadok vo vlastných mestách?“
Aj albánsky premiér Edi Rama vyslovuje podozrenie, že za ohniskami mestskej gerily, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní rozhoreli v Európe, vrátane Tirany, stojí medzinárodná réžia. Potvrdením tohto podozrenia sú tisíce falošných profilov a kybernetické útoky, ktoré albánska spravodajská služba pripisuje Iránu a ktoré boli spustené aj v Albánsku.
Analytička Marta Ottavianiová napísala 19. októbra v denníku Quotidiano Nazionale:
„Európske protesty poskytujú Moskve príležitosť podnecovať chaos bez toho, aby ho nevyhnutne sama vyvolávala. Ruské tajné služby môžu prostredníctvom provokácií a dezinformačných kampaní využívať už existujúce napätie a zosilňovať tak násilie demonštrantov, ako aj zásahy polície. Cieľom je vyostriť spoločenské rozpory, zdiskreditovať vlády a oslabiť dôveru v demokratické inštitúcie. Ide o stratégiu, ktorú Kremeľ už v minulosti vyskúšal: pre jeho hybridnú vojnu je charakteristická predovšetkým neuchopiteľnosť, a preto ju mnohí odborníci nazývajú ‚sivou vojnou‘.
Nie je náhoda, že včerajšie protesty pozorne sledoval aj vplyvný telegramový kanál Rybar, ktorý založil Michail Zvinčuk, bývalý pracovník ruského ministerstva obrany. Tento kanál zverejnil aktualizovanú mapu protestov vo Francúzsku, Taliansku a ďalších európskych krajinách, sprevádzanú analýzou, ktorá predpovedá skôr sled jednotlivých národných kríz než všeobecné povstanie. Na opačnej strane bieloruský opozičný kanál NEXTA upozornil na niekdajšiu podporu, ktorú Moskva poskytovala francúzskym žltým vestám, a naznačil tak riziko, že Kremeľ opäť zneužije protesty na vlastné ciele. Jedno je isté: to, čo sme videli uplynulý víkend, je iba začiatok, a to všetko v predvečer roku 2027, ktorý bude v európskych krajinách bohatý na voľby.“
Hybridná vojna nachádza priaznivú pôdu v spoločnostiach, ktoré sú čoraz viac rozdrobené, a v dezorientovaných a rozdelených inštitúciách. To, čo sa dnes odohráva, ukazuje, ako rýchlo sa môže protest premeniť na krízu autority a verejného poriadku. Prízrak „nezvládnuteľnosti miest“ sa opäť vynára nad európskym kontinentom, zatiaľ čo Európa musí čeliť vážnym hrozbám na svojich hraniciach. Kto sa vzdá vlády nad vlastnými mestami, napokon ich odovzdá do rúk tým, ktorí v nich dokážu zorganizovať strach.
Medzitým na Ukrajinu naďalej dopadajú rakety a bomby. Táto krajina sa stala predsunutou baštou tej Európy, ktorú, ako sa zdá, chce americký prezident Donald Trump vydať do rúk jej nepriateľov.
Prof. Roberto de Mattei
Zdroj: corrispondenzaromana.it
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

