Ak sa pápež Lev nechá viesť týmito znameniami, bude mať ťažký život

Zdroj: flickr.com - Mazur/cbcew.org.uk

List senátora a filozofa Marcella Pera adresovaný riaditeľovi

Vážený pán riaditeľ, sľubujem, že vás už nebudem v tejto veci obťažovať, ale keďže sa zdá, že je to veľmi dôležité, dovoľte mi, aby som vám to ešte raz zdôraznil.

Nový pápež sa mi veľmi páči. Nie je to len pre jeho mladistvý vzhľad a priateľské, ale pevné vystupovanie; jeho vzdelanie a kultúru; jeho misionársku činnosť; niektoré jeho prvotné zmienky o manželstve medzi mužom a ženou; niektoré vonkajšie znaky, ako je odev alebo návrat do pápežského bytu. Nie, mám konkrétny dôvod: je to jeho výzva k „túžbe po duchovnosti“, pretože, ako povedal, Ježiš je Kristus a nie nejaký líder. Myslím si, že sa stane veľkým pápežom, ale nemôžem predpovedať a ani nemám v úmysle veštiť. Už teraz však toto volanie k duchovnému vnútru, ktoré je potrebou kresťanskej spásy, považujem za sľubné a potešujúce. Viera a kresťanská kultúra pre mňa znamenajú viac než akékoľvek iné dobrá, o ktoré sa môžu usilovať veriaci aj neveriaci, pretože sú podmienkou pre všetky ostatné: mier medzi bojujúcimi krajinami, sociálna spravodlivosť, prijímanie migrantov, starostlivosť o chudobných, dialóg s tými, ktorí sú iní.

Pri predstavovaní budúcnosti nového pápeža interpreti využívajú najmä dve „znamenia“: Augustína, z ktorého rádu bol požehnaný, a Leva XIII, ktorému vzdal hold prijatím jeho mena.

Žiaľ, stačí trochu pátrať, aby sme si uvedomili, že ide o znamenia, ktoré nie je ľahké čítať a predovšetkým je ťažké ich dnes prijať.

Ako povedal kardinál Zuppi, „Augustín je tvrdý chlap“. V skutočnosti je tvrdý, pretože celá jeho teológia je kristocentrická, nie antropocentrická. Človek kvôli svojmu prvotnému hriechu (pojem, ktorý v Cirkvi v poslednom čase takmer vymizol) nie je spasený svojím rozumom, svojimi skutkami, politickými konštrukciami, sociálnymi výdobytkami, ale len nezaslúženou Božou milosťou a Kristovým sprostredkovaním. Okrem toho, už samotnou príčinou prvotného hriechu a jeho dôsledkov bude človek vždy nestály. Augustín nie je typ podľa svätého Egídia: „Kto dúfa v tak veľké dobro (byť obľúbený týmto spôsobom a na tejto zemi), správa sa naozaj ako blázon“ (De Civitate Dei XVII, 13). Napokon, hriešny človek je pred Bohom ničím. Najmä nemá žiadne vlastné práva: dokonca aj politická sloboda a súkromné vlastníctvo sú relatívne vzhľadom na súvislosti, v niektorých prípadoch dobré, v iných nevýhodné a unáhlené (De lab. arb., I, 6.14; In Exodumhomilia 5.25). Všetky tieto veci sú dnes nestráviteľné.

A nielen to. Augustín je pre moderných ľudí nestráviteľný, pretože je nezlučiteľný s ich preferovanou vierou. Kto ide a hovorí dnešnému človeku, že povinnosti voči Bohu sú prednejšími ako ľudské práva a že tie od nich závisia? Kto ide a spochybní dnešné náboženstvo sekularizmu, ktoré nahrádza evanjelium chartami OSN a Božie prikázania modernými ústavami? Kto vysvetlí kedysi kresťanskej Európe, že jej práva sú v Meste ľudí efemérne a prechodné normy, v Meste Božom bez hodnoty, ba často sú protihodnotou? Lev XIV. to bude musieť urobiť a už len predstava o tejto obrovskej práci, ktorá ho čaká, si zaslúži naše sympatie a dôveru.

To isté platí aj pre druhý znak, odkaz na Leva XIII. Pre každého je dnes pápežom „robotníckej otázky“, ktorý vysvetlil, čo je dobré na socializme. Ale aj tu treba trochu pátrať. Lev XIII. bol oveľa viac. Bojoval na dvoch frontoch: socializmus a liberalizmus. Pred Rerum novarum (1891) nadiktoval dve nemenej dôležité encykliky.

V diele Immortale Dei (1885) napísal: „Skutočnosť, že kresťanská Európa skrotila barbarské národy a priviedla ich z divokosti k miernosti, z povery k pravde; že víťazne odrazila vpády mohamedánov; že si udržala prvenstvo v civilizácii; že vždy vedela dať svojim synom iné národy ako vodcov a učiteľov v každom ušľachtilom podujatí; že ponúkla skutočné a mnohé príklady kresťanskej slobody; a že s takou veľkou múdrosťou vytvorila početné inštitúcie na zmiernenie ľudského utrpenia – za toto všetko bez pochýb vďačí náboženstvu, ktoré bolo patrónom týchto podnikov a pomohlo ich uskutočniť.“

Potom Lev XIII. dodal: „Tento nebezpečný a poľutovaniahodný duch inovácií, ktorý sa rozvinul v minulom storočí a ktorý chcel najprv narušiť kresťanské náboženstvo, sa čoskoro prirodzeným vývojom preniesol do filozofie a z nej do každého poriadku občianskej spoločnosti. Z toho treba rozpoznať zdroj najnovších bezuzdne liberálnych teórií: hlásali ako princíp a základ nového práva, ktoré nielenže predtým nebolo známe, ale vo viacerých aspektoch bolo odtrhnuté od kresťanského práva a od samotného prirodzeného práva.“ Z toho vyplýva záver: „V spoločnosti založenej na takýchto princípoch spočíva zvrchovanosť len vo vôli ľudu, ... akoby Boh neexistoval a na ľudstvo sa nemyslelo.“ Znie to ako prejav na dnešnú dobu.

Potom Lev XIII. dodal: „Tento nebezpečný a poľutovaniahodný duch novátorstva, ktorý sa rozvinul v minulom storočí, chcel najprv narušiť kresťanské náboženstvo, potom, prirodzeným vývojom, prešiel k filozofii, a odtiaľ ku všetkým oblastiam občianskej spoločnosti. V tomto treba vidieť pôvod najnovších bezuzdných liberálnych teórií: tieto vyhlásili za princíp a základ nového práva niečo, čo nielenže bolo predtým neznáme, ale v mnohých ohľadoch sa odlišovalo od kresťanského práva, ba aj od samotného prirodzeného práva.“

Z toho vyplýva záver: „V spoločnosti založenej na takýchto princípoch spočíva zvrchovanosť len vo vôli ľudu, ... akoby Boh neexistoval a na ľudstvo sa nemyslelo.“ Znovu  to znie ako by to bolo napísané pre dnešnú dobu.

V nasledujúcej encyklike Libertas praestantissimum (1888) sa Lev XIII. pustil do liberalizmu (dnes by bolo lepšie povedať do sekularistov). „Stúpenci liberalizmu v praktickom živote predstierajú, že neexistuje žiadna božská moc, ktorú treba poslúchať, a že každý musí byť sám sebe zákonom“. Požadujú, aby „Štát neprijal žiadnu formu božského kultu a nechcel ho verejne vyznávať“. Títo „Napodobňovatelia Lucifera v mene slobody praktizujú absurdnú a hlúpu svojvôľu.“ Proti nim treba potvrdiť, že „Nie je absolútne dovolené uplatňovať, obhajovať alebo priznávať takú slobodu myslenia, tlače, slova, vyučovania či náboženského kultu, akoby išlo o prirodzené práva udelené človeku samotnou prírodou. Lebo ak by ich naozaj príroda poskytla, bolo by dovolené odmietnuť Božiu zvrchovanosť – a ľudská sloboda by už nemohla byť nijako obmedzená zákonom.“ Aj v tomto prípade hovoríme o súčasnosti.

Hľa, ak sú toto znamenia, ktoré ho vedú, potom bude mať Lev XIV. ťažký život. Bude potrebovať takt a odvahu, jemnosť a pevnosť, presviedčanie a učenie, blahosklonnosť a prísnosť. Myslím si, že ich bude mať, aj keď napodobňovatelia Lucifera zvonka a, žiaľ, mnohí aj vnútri Cirkvi, sa mu budú snažiť všemožne prekážať. Preto vám prajem všetko najlepšie, Vaša Svätosť!

Marcello Pera

Zdroj: ilfoglio.it

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!