Je to presne rok, čo som absolvoval veľmi zaujímavé stretnutie s nemeckým kardinálom Walterom Kasperom, ktorý čoskoro oslávi svoje 92. narodeniny. Pri tejto príležitosti som mu zavinšoval aj s flašou dobrého, vypáleného ovocia.

Priatelia, čisto hypotetická otázka, na spôsob stredovekých scholastikov. Nedávno sa ma pokúsil skoliť akýsi vírus, a tak som mal viac času uvažovať o dianí okolo nás. Nebudem politizovať, ale ako občan, ktorý sa považuje za liberála v pravom zmysle slova, sa chcem zamyslieť. Nech máme akýkoľvek politický názor, mal by byť v prvom rade odôvodnený rozumom.

Nedávno sme slávili liturgickú spomienku na svätého Františka Saleského, no pripomíname si aj ďalšie výročie – jeho vyhlásenie za patróna novinárov a katolíckych spisovateľov, ku ktorému došlo 26. januára 1923.

„Hamburger tam, kde ho nečakáte“ je slogan, ktorý vytlačil farár z Trissina v Benátskom regióne don Domenico Pegoraro na plagáty, aby prilákal mladých ľudí bezplatnými hamburgermi, ktoré sa rozdávali a jedli na stole v kostole v piatok 31. januára večer. Zo strany veriacich, ale aj katolíckej tlače sa ozvalo veľa kritiky, biskup z Vicenzy Giuliano Brugnotto je však na strane farára a pre denník „Corriere Veneto“ povedal: „Chápem, že môže dôjsť k určitej reakcii zo strany tých, ktorí si myslia, že posvätné je nedotknuteľné už zo svojej podstaty. Ak sa vrátim k tomu, čo hovorí evanjelium, z cirkevného hľadiska si myslím, že je dôležité zahrnúť a venovať pozornosť všetkým, a mladí ľudia nemajú byť vylúčení, naopak, sú jednou z kategórií, ktorá je určite súčasťou dnešnej krehkosti, preto si myslím, že je správne dať im priestor, s náležitou pozornosťou, aj na posvätných miestach. Ježiša označili za žobráka a opilca,“ uzatvára biskup s úsmevom, “ale keby tu bol dnes, verím, že by takéto iniciatívy privítal a schválil.“

V dnešnej dobe, keď sa často hovorí o ekumenizme a jednote kresťanov, sa môže zdať, že všetky cirkvi a vierovyznania sú si rovné. Táto predstava však nie je v súlade s učením Cirkvi, ktoré jasne hovorí o jedinej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi ustanovenej Ježišom Kristom. V článku sa zamýšľame nad tým, čo skutočne znamená jednota kresťanov, ako ju chápe Katolícka cirkev, a prečo je návrat do jej lona jedinou cestou k plnej jednote vo viere a spáse.

Doktrinálny uhol pohľadu, z ktorého sa dnes chceme pozerať, je uhol pohľadu Leva XIII. zachytený v jeho hlbokej a jasnozrivej encyklike o dejinách s názvom „Parvenu à la vingt cinquième année“. Veľký pápež učí, že celý pokrok kresťanského Západu by nikdy neexistoval bez nadprirodzeného pôsobenia Cirkvi. To ona pozdvihla ľudstvo na vysokú morálnu úroveň, ktorú dosiahlo v stredoveku; to ona naučila ľudí zásadám politickej a sociálnej múdrosti, z ktorých vzišiel ten aspekt civilizácie, ktorý sa právom nazýva kresťanský; to v jej lone prekvitala teológia, filozofia, umenie a spoločenský život.

Minulý týždeň v podcaste o projekte X s Elonom Muskom vyhlásila líderka Alternative für Deutschland Alice Weidelová niečo, čo vyvolalo veľký rozruch najmä v ľavicových kruhoch. Na otázku, čo si myslí o Hitlerovi (vzhľadom na obvinenia AfD z nacizmu), Weidelová povedala: „Hitler bol národný socialista; až po vojne dostal falošnú nálepku pravičiara, konzervatívca. (...) Hitler bol komunista, považoval sa za socialistu“.

Kardinál Gerhard Müller sa vo včerajšej homílii, ktorú predniesol v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme počas medzinárodnej konferencie anglicky hovoriacich kňazov (13. - 17. januára), venoval kríze súčasného kňazstva.

Prípad pápeža Honória je jedným z najkontroverznejších v dejinách Cirkvi. Ako správne poznamenáva cirkevný historik Emile Amann v rozsiahlom hesle, ktoré venuje otázke Honória v Dictionnaire de Théologie Catholique (zv. VII, coll. 96-132), k problému treba pristupovať nezaujato a s pokojnou nestrannosťou, ktorú história dlhuje minulým udalostiam (col. 96).

Anjelský hrad v Ríme, miesto, kde sa história prelína s vierou. Tu prechádzal Gregor Veľký počas kajúcnej procesie, tu utekal blahoslavený Pius IX. pred slobodomurármi, a tu kráčal kardinál George Pell na cestách za modlitbou a rozjímaním. Dnes, presne dva roky od jeho smrti, si pripomíname tohto muža, ktorý sa stal symbolom odvahy, viery a pravdy – ale aj nenávisti, útokov a lží.

Pápež František oficiálne vyhlásil za sväté 16 bosých karmelitánok z Compiègne, popravených počas vlády teroru za Francúzskej revolúcie, prostredníctvom zriedkavého postupu „ekvipolentnej kanonizácie“.

Matka Tereza od svätého Augustína a jej 15 spoločníčok, ktoré boli popravené gilotínou v Paríži za spevu chválospevov, môžu byť okamžite uctievané na celom svete ako svätice Katolíckej cirkvi.

8. decembra 2024 celý svet obdivoval nádheru katedrály Notre-Dame, obnovenej po ničivom požiari z 15. apríla 2019, v celej kráse jej vitráží, veží a najmä centrálnej veže. A celý svet označil spoločné úsilie, ktoré umožnilo dokončiť reštaurátorské práce len za päť rokov, za zázrak.

Jeden z prvých otcov oratória, spoločník svätého Filipa Neriho, dával v otázke milosti prednosť tým autorom, ktorí pripisovali väčšiu dôležitosť Božej zvrchovanosti než slobodnej ľudskej vôli. Týmto sa tento svätý kňaz Oratória ukázal nielen ako verný žiak svätého Tomáša, ale dokázal tento teologický postoj preniesť aj do svojho duchovného života. Preto, píše otec Faber, „osvojil si zvyk brať všetko z Božej strany a uvažovať o všetkom z Božieho hľadiska“, pretože tí, ktorí milujú Boha, vždy stoja na jeho strane.

8. december je pre Cirkev veľkou slávnosťou. Oslavuje sa ním nepoškvrnené počatie Presvätej Bohorodičky; v bezhriešnosti Božej Matky nám Prozreteľnosť realisticky ukazuje vykúpené ľudstvo. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí urobil Pius IX. 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus, v ktorej sa uvádza: „Nepoškvrnené počatie Panny Márie: „Vyhlasujeme a definujeme, že učenie, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola jedinečným milostivým privilégiom všemohúceho Boha, s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto ho musia všetci veriaci pevne a stále veriť“.

Zastavme sa na úbočí kopca, vnímajme tmavnúcu noc a premýšľajme o obrovskom priestore zeme, ktorý sa rozprestiera všade navôkol a ďaleko od tejto novej a skrytej svätyne, ktorú sa Boh chystá posvätiť takým autentickým posvätením.

Stred všetkých svetov

Svätá jaskyňa osvetľuje rozsiahle oblasti v Božej mysli a odhaľuje nám ich pomocou zmesi symbolov a skutočností. Veď čo nám zjavuje červenkastý lampáš, ktorý vietor kolíše v rukách svätého Jozefa? Stred svätej jaskyne je pred naším pohľadom stále skrytý.

„Radostná nedeľa“ (Domenica Gaudete) určuje tón celého obdobia Adventu. Liturgia tohto špeciálneho dňa nás pozýva radovať sa. „Bratia, radujte sa vždy v Pánovi; opakujem, radujte sa,“ hovorí svätý Pavol v Liste Filipanom (4,4), čo je aj vstupná antifóna svätej omše. Dôvodom, prečo máme byť naplnení božskou radosťou, je, že Pán je blízko; jeho príchod je predo dvermi. Tento motív nás bude sprevádzať až do vianočného obdobia, keď naše úpenlivé volanie k nebu, aby z oblakov padal dážď Spravodlivého: božská rosa zrodí Spasiteľa. Toto je radosť par excellence. Kresťanská radosť, zakorenená v istote, že Pán príde, je aj dôvodom našej nádeje. Radosť je nádejou, že Božie kráľovstvo je blízko. Naopak, nádej dáva našej radosti dokonalosť, pretože Božie kráľovstvo je medzi nami: Kristus je s nami, je Emanuel. Pravá radosť existuje len tam, kde je nádej, a nádej trvá, keď je plná radosti.

Drahí bratia a sestry!
Srdečne ďakujem kardinálovi Re za jeho slová blahoželania; to nikdy neomrzí! A toto je krásne. Ďakujem vám, Vaša Eminencia, za váš príklad ústretovosti a lásky k Cirkvi.
Kardinál Re hovoril o vojne. Včera [latinského] patriarchu Jeruzalema nevpustili do Gazy, ako sľúbili, a včera bombardovali deti. Toto je krutosť. Toto nie je vojna. Chcem to povedať, pretože sa to dotýka srdca. Ďakujem za tento odkaz, Vaša Eminencia, ďakujem!
Názov tohto príhovoru je „Dobrorečte a nezlorečte“

Kanonik Pierre Feige, ktorý sa narodil v hornom Savojsku a žil v rokoch 1857 - 1947, okrem toho, že bol horlivým predstaveným diecéznych misionárov v Meaux a generálnym riaditeľom Société des Filles de Saint François de Sales, bol plodným autorom diel inšpirovaných savojskou duchovnou tepnou, ktorá sa vinie od svätého Františka Saleského až po otcov Josepha Tissota (1840 - 1894) a Françoisa de Sales Polliena (1853 - 1936). Casa Editrice Fiducia nám znovu predkladá dielo, ktoré je krásne a užitočné pre zmätené duše túžiace po vnútornej výžive, ktoré túžia žiť svoj katolícky život bez prílišných svetských sirén prichádzajúcich, žiaľ, aj z Cirkvi. Je to dielo kanonika Pierra Feigeho Santificare il momento presente.