Pamiatka svätej Lucie, panny a mučeníčky, sa slávi 13. decembra. Lucia, patrónka Syrakúz, je popri svätej Agáte a svätej Rozálii, ktoré svietia v Katánii a Palerme, jednou z troch slávnych svätíc kresťanskej Sicílie. Jej meno má tú česť byť v omšovom kánone spojené s menami Agáty, Agnesy a Cecílie.

Priatelia, niekoľko fotografií zo stretnutia so svätým otcom v sobotu. Stretnutia som sa zúčastnil s niekoľkými predstaviteľmi Francúzskej republiky a ich príbuznými.

Pohľad svätých je iný ako akýkoľvek iný pohľad: vyjadruje život ich duše. Nie je však ľahké ho zobraziť. Pre umelca je ľahšie zobraziť fyziognómiu mužov alebo žien spustošených neresťami ako fyziognómiu svätcov, ktorí v črtách tváre vyjadrujú svoje cnosti. Jednou z predností obálky knihy Cristiny Siccardi venovanej svätej Kláre z Assisi, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Sugarco Editions s predslovom otca Serafina Tognettiho, je práve toto. Rímska výtvarníčka Barbara Ferabecoliová umne vyjadrila tvár svätej Kláry na obraze vyhotovenom pre obálku tejto nádhernej biografie, ktorej názov je „Svätá Klára bez filtrov“ a podtitul znie: „Jej slová, jej skutky, jej pohľad“. V tejto knihe, ktorú považujem za jedno z jej najlepších diel, Cristina Siccardi skôr než rozprávanie o živote svätej Kláry účinne načrtáva jej charakter, jej duchovnú fyziognómiu.

Dnešné noviny ma zdvihli z kresla. Obchodné reťazce vraj prestanú ponúkať živých kaprov, pretože im táto naša tradičná vianočná zvyklosť údajne spôsobuje utrpenie. Tak sa pýtam: v spoločnosti, kde sa denne legálne zabíjajú nenarodené deti v lone matiek, naozaj niekoho dojme osud kapra? Toto je vrchol absurdity.

Uverejňujeme meditáciu anonymného benediktínskeho mnícha, napísanú pri príležitosti sviatku Boha Otca, ktorý pripadá na 7.augusta, podľa preferencií vyjadrených samotným nebeským Otcom v zjaveniach, ktoré v roku 1932 dostala sestra Eugénia Ravasio (1907-1990) a ktoré za pravdivé uznal vtedajší grenobelský biskup Mons. Alexandre Caillot (viac pozri tu).

Z nápadu pátra Samueleho Pinnu sa zrodila neperiodická rubrika „Dietro le quinte“ (V zákulisí), ktorá chce predstaviť tých dôležitých ľudí, ktorí pracujú pre dobro a nie vždy sa objavujú v prvom rade, ale často sú „v zákulisí“. Dnes sa Don Pinna stretáva s Mons. Inom Biffim, už veselým deväťdesiatnikom, ktorému ďakujeme mu aj za jeho hodnotnú teologickú prácu.

Svätý Otec, vďačný za pocity, ktoré vás k tomuto gestu viedli, vás uisťuje o svojej modlitbovej spomienke a, zatiaľ čo vás povzbudzuje, aby ste s radosťou pokračovali v službe Evanjeliu a Cirkvi, zo srdca vám udeľuje Apoštolské požehnanie, ktoré ochotne rozširuje aj na vašich blízkych a na všetkých, ktorí sú zverení do vašej pastoračnej starostlivosti.

Spoločnosť založená na protestantskej pracovnej etike, spoločnosť bez prestávok, je antihumánna spoločnosť, ktorá zaobchádza s ľuďmi ako so strojmi.

Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. 1 Tim 6,10

Kongregácia Regulárnych klerikov svätého Pavla, známa ako barnabiti, oslavuje tretiu novembrovú sobotu Pannu Máriu, Matku Božej Prozreteľnosti, ktorej vzdáva osobitnú úctu. Po smrti zakladateľa tohto rádu, svätého Antona Mária Zaccariu (1502 - 1539), sa kult Božej prozreteľnosti vyjadroval úctou k obrazu s názvom Mater Divinae Providentiae, ktorý okolo roku 1580 namaľoval Scipione Pulzone da Gaeta a ktorý bol vystavený v každom barnabitskom dome a kaplnke. V roku 1744 Benedikt XIV. povolil, aby sa v sobotu pred treťou novembrovou nedeľou v Ríme v Kostole svätého Karola „ai Catinari“ slávila omša Panny Márie, Matky Božej Prozreteľnosti. Páter Benedetto Nisser, generálny predstavený barnabitov, 5. augusta 1896 nariadil, aby každý regulárny klerik mal vo svojej rezidencii kópiu tohto obrazu.

Eucharistia je ústredným bodom katolíckej liturgie, pretože je telom, krvou, dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista. Toto by malo byť pre katolíkov základným krédom. Katolíci však vo všeobecnosti často ignorujú plný význam Eucharistie.

Z príležitosti narodenín biskupa Jána Vojtaššáka prinášame článok pôvodne uverejnený v skrátenej podobe v časopise Radici Cristiane.

S príchodom Halloweenu sa opäť rozprúdili debaty o tom, či by sa katolíci mali zapojiť do osláv. Mnohí tvrdia, že ide o neškodný sviatok pre deti, na ktorom sa katolíci môžu bezstarostne zúčastniť. Iní tvrdia, že teraz sa dostal do temnejších končín a vrátili sa pohanské a satanistické výjavy. Preto by mal byť pre katolíkov zakázaný.

Priatelia, v predošlom poste, kde som hovoril pred nejakým časom o naivite trenčianskeho primátora som spomínal aj knihu obraňujme vyšší zákon, ktorá vyšla aj po Slovensku a hovorí o taktikách LGBTI hnutia. Prinášam Vám krátky súhrn myšlienok pre naše poučenie, ako táto propaganda k rozšíreniu tohto hnutia funguje.

Medzi významné osobnosti tomistického sveta minulého storočia patrí dominikánsky páter Tomáš Týn (1950-1990), ktorého proces blahorečenia inicioval kardinál Carlo Caffarra v roku 2006.

Otec Týn sa narodil vo vtedajšom Československu, do dominikánskeho rádu vstúpil vo veku 19 rokov a za kňaza bol vysvätený v roku 1975. Väčšinu svojho krátkeho, ale intenzívneho života strávil v Bologni, ponorený do intenzívneho apoštolátu, ktorý bol zakorenený v hĺbke jeho vytrvalej kontemplácie, pričom bol verný princípu svojho rádu: contemplari et contemplata aliis tradere. Vzdelanec, polyglot, príkladný kňaz a rehoľník zomrel predčasne, keď obetoval svoj život za oslobodenie svojej vlasti od komunistického režimu.

Donald Trump je 47. prezidentom Spojených štátov. Jeho víťazstvo nebolo tesné, ale dosiahol ho s veľkým náskokom. Trump bol zvolený na základe ľudového hlasovania, ktoré mu zabezpečilo aj väčšinu v Snemovni reprezentantov a Senáte. Vzhľadom na to, že aj Najvyšší súd má väčšinu blízku republikánom, voľby 5. novembra 2024 dávajú novému prezidentovi vládnucu silu, akú mal len máloktorý z jeho predchodcov. Predovšetkým však ide o obraz silnejšej Ameriky, ktorá sa spoznáva v slogane „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou).

Inštrukcia, ktorú dal svojim novicom v roku 1995 Dom Gérard Calvet (1927-2008), zakladateľ opátstva svätej Márie Magdalény v Le Barroux. V čase, ako je náš, keď z prostredia Cirkvi prichádzajú neustále zlé správy, nezriedka škandalózne, hrozí vážne riziko, že sa na Katolícku cirkev, jedinú Cirkev Ježiša Krista, prestaneme pozerať ako na to, čím je: panenskou a krásnou nevestou Ježiša Krista, plnou všetkej milosti a pravdy, jedinou archou spásy uprostred búrok sveta, chrámom adorácie Najsvätejšej Trojice, mestom anjelov, blahoslavených a nás, úbohých hriešnikov, ale zachránených milosrdenstvom.

Počas uplynulých dní sme boli svedkami toho, ako nerozum preniká do nášho prostredia. Kým mnohí považujú vieru v Boha za nerozumnú, masovo sa oddávajú oslavám Halloweenu. Nechcem sa pridať k tým, ktorí fanaticky vidia čerta na každom rohu. Pre diabla niet väčšieho víťazstva než to, že prestaneme veriť v Boha. Viac ani nepotrebuje. Pri pohľade na rozšírenosť Halloweenu si spomínam na slová Chestertona: „Problém súčasnosti nie je, že ľudia neveria. Problém je, že veria každej somarine.“

„Bol umučený a pochovaný, vstal z mŕtvych...“ Po kríži, po zostúpení k mŕtvym nasleduje vzkriesenie z mŕtvych - to hlavné, základné a rozhodujúce potvrdenie symbolu viery, potvrdenie zo samého srdca kresťanstva. Vskutku, „ak Kristus nevstal z mŕtvych, vaša viera je márna“. To sú slová apoštola Pavla, ktoré sú pre kresťanstvo dodnes zásadné. Kresťanstvo je predovšetkým a nadovšetko vierou v to, že Kristus nezostal v hrobe, že zo smrti zažiaril život a že v Kristovom zmŕtvychvstaní bol akosi zvnútra rozmetaný a prekonaný absolútny, všeobjímajúci zákon umierania a smrti, ktorý netoleroval žiadne výnimky.

12. septembra 2024, na konci synody Arménskej katolíckej cirkvi, boli z Ríma do Bejrútu v Libanone prenesené telesné pozostatky Božieho služobníka, kardinála Gregora Petra (arménsky Krikor Bedros) Agagianiana, 15. patriarchu tejto cirkvi, ktorý zomrel v Ríme v roku 1971. Rakvu v libanonskom hlavnom meste privítali patriarcha Minassian, premiér Najīb Mīqātī a najvyšší cirkevní a politickí predstavitelia. Výnimočnosť tohto prenesenia spočíva v tom, že telo kardinála Agagianiana je po viac ako polstoročí od jeho smrti, napriek tomu, že nebolo balzamované, neporušené, absolútne neporušené. Jeho tvár je pokojná a usmievavá.

Cambridgeský historik Richard Rex poznamenal, že prvá veľká kríza v kresťanstve sa týkala Najsvätejšej Trojice, najmä prirodzenosti Krista, a preto vznikli prvé kristologické herézy. Druhá veľká kríza spojená s reformáciou sa týkala povahy Cirkvi. To so sebou prinieslo protestantský útok na sviatosti a posvätnú hierarchiu. Tretia veľká kríza, poznamenáva Rex, tá, ktorú prežívame dnes, sa týka povahy ľudskej osoby. Tu sa konkrétne otázky točia okolo faktu sexuálnej rozdielnosti. Má rozdiel medzi mužskosťou a ženskosťou nejaký teologický význam?