Inštrukcia, ktorú dal svojim novicom v roku 1995 Dom Gérard Calvet (1927-2008), zakladateľ opátstva svätej Márie Magdalény v Le Barroux. V čase, ako je náš, keď z prostredia Cirkvi prichádzajú neustále zlé správy, nezriedka škandalózne, hrozí vážne riziko, že sa na Katolícku cirkev, jedinú Cirkev Ježiša Krista, prestaneme pozerať ako na to, čím je: panenskou a krásnou nevestou Ježiša Krista, plnou všetkej milosti a pravdy, jedinou archou spásy uprostred búrok sveta, chrámom adorácie Najsvätejšej Trojice, mestom anjelov, blahoslavených a nás, úbohých hriešnikov, ale zachránených milosrdenstvom.

Počas uplynulých dní sme boli svedkami toho, ako nerozum preniká do nášho prostredia. Kým mnohí považujú vieru v Boha za nerozumnú, masovo sa oddávajú oslavám Halloweenu. Nechcem sa pridať k tým, ktorí fanaticky vidia čerta na každom rohu. Pre diabla niet väčšieho víťazstva než to, že prestaneme veriť v Boha. Viac ani nepotrebuje. Pri pohľade na rozšírenosť Halloweenu si spomínam na slová Chestertona: „Problém súčasnosti nie je, že ľudia neveria. Problém je, že veria každej somarine.“

„Bol umučený a pochovaný, vstal z mŕtvych...“ Po kríži, po zostúpení k mŕtvym nasleduje vzkriesenie z mŕtvych - to hlavné, základné a rozhodujúce potvrdenie symbolu viery, potvrdenie zo samého srdca kresťanstva. Vskutku, „ak Kristus nevstal z mŕtvych, vaša viera je márna“. To sú slová apoštola Pavla, ktoré sú pre kresťanstvo dodnes zásadné. Kresťanstvo je predovšetkým a nadovšetko vierou v to, že Kristus nezostal v hrobe, že zo smrti zažiaril život a že v Kristovom zmŕtvychvstaní bol akosi zvnútra rozmetaný a prekonaný absolútny, všeobjímajúci zákon umierania a smrti, ktorý netoleroval žiadne výnimky.

12. septembra 2024, na konci synody Arménskej katolíckej cirkvi, boli z Ríma do Bejrútu v Libanone prenesené telesné pozostatky Božieho služobníka, kardinála Gregora Petra (arménsky Krikor Bedros) Agagianiana, 15. patriarchu tejto cirkvi, ktorý zomrel v Ríme v roku 1971. Rakvu v libanonskom hlavnom meste privítali patriarcha Minassian, premiér Najīb Mīqātī a najvyšší cirkevní a politickí predstavitelia. Výnimočnosť tohto prenesenia spočíva v tom, že telo kardinála Agagianiana je po viac ako polstoročí od jeho smrti, napriek tomu, že nebolo balzamované, neporušené, absolútne neporušené. Jeho tvár je pokojná a usmievavá.

Cambridgeský historik Richard Rex poznamenal, že prvá veľká kríza v kresťanstve sa týkala Najsvätejšej Trojice, najmä prirodzenosti Krista, a preto vznikli prvé kristologické herézy. Druhá veľká kríza spojená s reformáciou sa týkala povahy Cirkvi. To so sebou prinieslo protestantský útok na sviatosti a posvätnú hierarchiu. Tretia veľká kríza, poznamenáva Rex, tá, ktorú prežívame dnes, sa týka povahy ľudskej osoby. Tu sa konkrétne otázky točia okolo faktu sexuálnej rozdielnosti. Má rozdiel medzi mužskosťou a ženskosťou nejaký teologický význam?

Vo svojom Liste Rimanom apoštol Pavol varuje kresťanov: „Neprispôsobujte sa tomuto svetu…“ Nepochybne sa toto varovanie týka životného štýlu každého dobrého kresťana, ale tiež sa vzťahuje na život Cirkvi všeobecne. A platí nielen pre súčasníkov apoštola, ale pre celú Cirkev v každej dobe, teda aj dnes. Na tomto pozadí sa vynára otázka: Je konferencia biskupov – ako sa často tvrdí – orgánom biskupskej kolegiality podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu?

Biskup Mostarsko-Duvnianskej diecézy, Mons. Petar Palič, na území ktorej sa nachádza Medžugorie, so zreteľom na Nótu „Kráľovná pokoja“ vydal dekrét, v ktorom považuje „za potrebné ukončiť skúmanie javov súvisiacich s úctou k Márii ‚Kráľovnej pokoja‘ v Medžugorí, najmä vo svetle súčasnej situácie a už prijatých rozhodnutí o pastoračnom smerovaní. Považuje za potrebné ponúknuť v tomto smere niektoré objasnenia“.

8. októbra večer, krátko po 22.00 zomrel v nemocnici v Martigny Mons. Bernard Tissier de Mallerais. Zomiera v tej istej nemocnici, kde pred 33 rokmi zomrel jeho svätiteľ na biskupa Mons. Marcel Lefebvre. Jeho pohrebné obrady sa budú konať zajtra ráno v Écône, seminári založenom arcibiskupom Lefebvrom ako reakciou na krízu vo formácii kňazov po Druhom vatikánskom koncile. Mallerais patril medzi prvých Lefebvrových nasledovníkov a medzi prvých kňazov budúceho Kňazského Bratstva Svätého Pia X.

Kardinál Jozef Zen dôrazne varoval pred synodou o synodalite a pretrvávajúcim rozdelením vyplývajúcim z Fiducia Supplicans a povedal, že „budúcnosť Cirkvi“ je „neistá“, ak sa problémy nevyriešia.

Dikastérium pre vieru dalo zelenú púťam do Medžugoria. Ako je to však s pravosťou údajných zjavení Panny Márie? Komentár k dogmatickým aspektom.

Nemôžeme „znovu vynájsť katolícku vieru“ alebo „v rôznych krajinách učiť iný katolicizmus“, povedal tento týždeň v rozhovore austrálsky arcibiskup Anthony Fisher OP zo Sydney a delegát na synode o synodalite.

Milí priatelia!

Viacerí ste mi napísali, že si radi prečítate niektoré správy o živote v Ríme, a taktiež sú mnohí ďalší, ktorým by som sa chcel prihovoriť a podeliť sa o novinky z každodenného života z rímskej perspektívy. Preto by som vám rád ponúkol niekoľko dopisov z večného mesta, chtiac tak naviazať na blog, ktorý som písal ešte ako bohoslovec pod rovnakým názvom. Tento prvý diel dostanete zvlášť ako prví tí, ktorí odoberáte môj newsletter, ale budem ich pravidelne uverejňovať očíslované na svojom webe.

Medzi tisíckami cestujúcich, ktorí každý deň zaplnia rímsku stanicu Termini, sa niektorí zastavia v neďalekej Bazilike Najsvätejšieho srdca na ulici Via Marsala. Kostol dal postaviť Pius IX., ktorý v roku 1870 položil základný kameň novej stavby, ale kvôli pripojeniu Ríma k Talianskemu kráľovstvu boli práce čoskoro prerušené. V roku 1880 ho Lev XIII., ktorý zdieľal úctu a náklonnosť svojho predchodcu k Donovi Boscovi (1815 - 1888), poveril náročnou úlohou nájsť finančné prostriedky na dokončenie stavby kostola. Don Bosco sa tejto úlohy nezľakol napriek svojmu veku, slabému zdraviu a vážnym finančným ťažkostiam vlastnej kongregácie. Niektorí si predstavujú svätcov ponorených len do božských vecí, bez materiálnych problémov. Nie je to tak. Čeliac zdanlivo neprekonateľným ťažkostiam, svätci idú dopredu s odovzdanosťou božskej prozreteľnosti, ktorá im umožňuje prekonať každú ťažkosť. Vďaka húževnatosti svätého Jána Bosca mohla byť stavba obnovená a dokončená architektom Francescom Vespignanim v roku 1887.

Richard Rybníček, známy trenčiansky primátor včera znova šokoval katolícky svet. Nešokoval ho prvý krát. Nezabudnime, že počas tzv. pandémie Covidu sa zaskvel pred svetom, keď zakázal v Trenčíne konanie bohoslužieb a pasoval sa do úlohy ochrancu života. Tentokrát sa vyjadril k dianiu na Gymnáziu Ľudovíta Štúra, kde sa mala konať dúhová spomienka na obete teplárne. Samozrejme problémom nie je spomienka na tragickú smrť dvoch mladých ľudí. Problémom je propagovanie dúhovej ideológie.

V minulom storočí, po dvoch svetových vojnách v rokoch 1914-1918 a 1939-1945, nasledovali vojny, revolúcie a sociálne prevraty rôzneho druhu, čo bolo potvrdením dramatického scenára, ktorý Panna Mária predpovedala vo Fatime v roku 1917 v tom prípade, že svet neprestane naďalej urážať Boha svojimi hriechmi.

„Rozlúčka Cirkvi s duchom križiackych výprav“ je refrén, ktorý sa opakuje už najmenej štyridsať rokov a vystihuje svetonázor istého kresťanstva, ktoré si z ekumenického dialógu urobilo svoje evanjelium. Tento názor je založený na historickom skreslení a rovnako závažnej deformácii cirkevného učenia. V prípade článku Giancarla Zizolu v denníku Repubblica zo 7. júna sa k tomu pridáva aj neprípustná snaha pripísať toto historické a doktrinálne skreslenie samotnému vládnucemu pápežovi. Benedikt XVI., ako povedal na svojej prvej audiencii 27. apríla 2005, si toto meno zvolil nielen na počesť Benedikta XV., ale predovšetkým preto, aby pripomenul výnimočnú postavu veľkého „patriarchu západného mníšstva“, svätého Benedikta z Nursie, ktorý „predstavuje základný orientačný bod pre jednotu Európy a silnú pripomienku neodňateľných kresťanských koreňov jej kultúry a civilizácie“.

Obrázok, ktorý obletel celý svet. Davu, ktorý sa zhromaždil vo Veľkej mešite v Teheráne na spomienkovej slávnosti na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, sa zjavil ajatolláh Alí Chameneí s pištoľou po boku. Symbolický význam tejto scény je zrejmý. Chameneí, ktorý je „najvyšším vodcom“ islamskej republiky. Chce vyjadriť svoje odhodlanie bojovať proti nepriateľovi, ktorému čelí, až do trpkého konca. Ktorého nepriateľa? Na svojom profile X Chameneí poukázal na „sionistický režim“ a vyzval islam k jednote v tejto vojne. Islamské krajiny,“ povedal, ‚majú ‘spoločného nepriateľa. Nepriateľ Iránu je nepriateľom Iraku, rovnaký nepriateľ je aj Libanon. Nepriateľ nás všetkých je rovnaký“.

Obvinenia Basema Naima voči Taliansku nestačili, teraz prichádzajú priame hrozby islamských teroristov: „ Dobyjeme Rím“.

Priatelia, dnes som o 10:00 slávil svätú omšu na oltári svätého Filipa Neriho, patróna Ríma. Dnes, na sviatok svätého Františka z Assisi, patróna Talianska. Svätec z Assisi patrí medzi najzdeformovanejšie postavy dejín. Mnohí ho vykresľujú ako snílka, s hlavou oblakoch, hrajúceho sa s vtáčikmi. Za tento pokryvený obraz je zodpovedný kalvínsky historik Paul Sabatier (1854-1941). Realita je taká, že František bol božím mužom a bojovníkom, ktorého odvaha zatriasla Sultánovou sebaistotou, keď ho pozýva k jedinej pravej viere, ktorou je tá katolícka (aký rozdiel medzi tým, čo dnes niektorí tvrdia) a jediná spása spočíva v Kristovi.

Čo sa deje vo svete a v Cirkvi? Prečo sa zdá, že sa všetko rozpadá? Čoraz viac ľudí prežíva dramatickú nespokojnosť, pretože majú pocit, že sa rúcajú všetky záchytné body: náboženstvo, rodina, politika, ekonomika, ideály. Dokonca sa niektorým zdá, že na tomto rozvrate sa podieľa aj príroda.