Pri zdanlivo nekonečnom slede nešťastí a katastrof, ktoré sužujú dnešný svet, stačí len letmý pohľad na titulky správ, aby sa človek zaujímal o knihu, ktorá sľubuje „vedu kríža“[1]. Napriek tomu, že v porovnaní s jej metafyzickejšími spismi je kniha Edity Steinovej Veda kríža (Kreuzewissenschaft) trochu málo preskúmaná, vyniká v jej diele prinajmenšom z troch dôvodov: 1) svojou mimoriadne krásnou prózou a vášnivým štýlom; 2) svojou vynikajúcou aplikovateľnosťou na každodenný život; a 3) načasovaním ako posledného diela, ktoré napísala.

Biskupi Slovenska v roku 1947 na počiatku komunistickej diktatúry nariadili, aby sa vo všetkých kostoloch, po každej svätej omši  konalo zasvätenie Slovenska Panne Márii. V modlitbe okrem iného recitovali nasledovné slová: „Pod tvoju ochranu sa utiekame my, dedičstvo tvoje, národ tvoj, ktorí sa cítime tvojimi dietkami a pre zvláštnu ochranu tvoju teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu domovinou Mariánskou krajinou voláme.“

Tieto slová vyjadrujú úctu slovenského národa k Panne Márii, ktorá siaha až do čias prvého tisícročia.

Na začiatku 20. storočia sa v Európe dostala do popredia nová filozofická škola, ktorá sa pokúsila priviesť moderné myslenie ku „kritickej zrelosti“. Zakladateľom novej školy bol Edmund Husserl (1859 - 1938), profesor v Göttingene a Freiburgu, ktorý v ľudskom vedomí hľadal objektívnosť poznania a hodnôt.

V kruhu Husserlových spolupracovníkov vynikali dvaja mladí vedci, Edita Steinová a Martin Heidegger, ktorých protichodné intelektuálne a existenciálne cesty akoby symbolicky vystihovali rôzne možnosti, ktorým čelí moderná filozofia a civilizácia. Martin Heidegger, pôvodom katolík, prešiel teoretickú trasu moderného imanentizmu až do konca a dospel k nihilizmu, ktorý je rovnako nejednoznačný ako radikálny; vystriedal Husserla na katedre, pridal sa k národnému socializmu a po vojne ukončil svoj život ako uznávaný filozof; dnes je kontroverzným prorokom postmodernej ľavice.

Medzi rehoľnými rádmi, ktoré sa venujú kontemplatívnemu životu, majú osobitné postavenie karmelitáni. Karmelitánske kláštory sa nachádzajú po celom svete. Cirkvi dali nespočetné množstvo svätcov a vzorov.

Mnohé karmelitánske kláštory sú teraz v kríze, pretože nemajú povolania. Mníšky vymierajú. Kláštor za kláštorom sa zatvára. Každé zatvorenie predstavuje tragédiu a koniec orodovania kláštora u Boha za miestnu komunitu, Cirkev a svet.

Uverejňujeme úvod Virginie Coda Nunziante k novému dielku, ktoré vydalo vydavateľstvo Edizioni Fiducia s názvom Le Martiri della Purezza (141 strán, 15€). Je to 15 rôznych príbehov mladých svätých mučeníkov od prvých storočí Cirkvi po súčasnosť.

Od 24. júna 1981 sedem mladých ľudí, Marija Pavlović Lunetti, Mirjana Dragičević Soldo, Ivanka Ivanković Elez, Vicka (Vida) Ivanković, Ivan Dragičević, Jakov Čolo a Petar Ljubičić, tvrdí, že boli svedkami zjavení Panny Márie na Podbrde, hore v Medžugorí. Prefekt Dikastéria pre náuku viery a sekretár Doktrinálnej sekcie dnes ráno predstavili niekoľko záverov o tomto fenoméne, ktoré sú spracované v dlhom dokumente.

Láska k čnosti čistoty a láska k povolaniu katolíckej ženy

Pius XI. varoval mladých katolíkov pred duchom sveta, ktorý „nerobí nič iné, len núti ženy opustiť všetok zmysel pre dôstojnosť, znásobuje príťažlivosť drzosti, nemravnosti, neskromnosti vo všetkých formách a najmä v ženskom obliekaní. Táto úvaha stačí na to, aby sme pochopili, čo si treba myslieť o niektorých moderných trendoch, v ktorých sa prejavujú všetky perfídne lákadlá, všetky zlé tendencie sveta.  (...) Svet pozýva ženu tam, kde nenájde nič iné ako falošné, klamlivé zdvorilosti či pozornosť, ktoré v skutočnosti nie sú ničím iným ako skutočnými urážkami, skutočným zneuctením jej dôstojnosti. Mladí katolíci preto nesmú váhať a musia odhodlane pokračovať vo svojom dobrom boji, v ktorom ide o česť Boha a jeho Cirkvi a zároveň o ich vlastnú česť, o ich dôstojnosť, o všetko, čo je pre nich najkrajšie, najslávnejšie, najcennejšie.“

Láska k čnosti čistoty a láska k povolaniu katolíckej ženy

Pius XI. varoval mladých katolíkov pred duchom sveta, ktorý „nerobí nič iné, len núti ženy opustiť všetok zmysel pre dôstojnosť, znásobuje príťažlivosť drzosti, nemravnosti, neskromnosti vo všetkých formách a najmä v ženskom obliekaní. Táto úvaha stačí na to, aby sme pochopili, čo si treba myslieť o niektorých moderných trendoch, v ktorých sa prejavujú všetky perfídne lákadlá, všetky zlé tendencie sveta.  (...) Svet pozýva ženu tam, kde nenájde nič iné ako falošné, klamlivé zdvorilosti či pozornosť, ktoré v skutočnosti nie sú ničím iným ako skutočnými urážkami, skutočným zneuctením jej dôstojnosti. Mladí katolíci preto nesmú váhať a musia odhodlane pokračovať vo svojom dobrom boji, v ktorom ide o česť Boha a jeho Cirkvi a zároveň o ich vlastnú česť, o ich dôstojnosť, o všetko, čo je pre nich najkrajšie, najslávnejšie, najcennejšie.“

Križiacka výprava za čistotu vznikla 16. júla 2021 z iniciatívy skupiny mladých Talianok, ktoré si uvedomovali, že ženy dnes nepoznajú svoju úlohu, svoju prirodzenosť a svoje poslanie. Zámerom Križiackej výpravy je preto oživiť vedomie ženy, ktorá je nielen „ženou“, ale aj katolíčkou a ako katolíčka má povinnosti, na ktoré nemôže zabudnúť.

„Chváliť nám treba slávnych mužov“

Tieto slová svätého Písma, ktoré si opakujeme každý rok na sviatok svätých Cyrila a Metoda sú azda tými, ktoré aj najviac potrebujeme počuť. Stalo sa už takmer Slovenskou charakteristikou, že my Slováci sme závistliví a nevieme vysloviť uznanie tým, ktorí si to medzi nami zvlášť zasluhujú. Akoby nás naše dejiny viedli k tomu, že my sme tí maličkí, a tí, ktorí nás presahujú by nás azda len vykorisťovali. Z kresťanského pohľadu je však stvorenie hierarchicky usporiadaným spoločenstvom, kde má každý svoje miesto a máme si navzájom slúžiť každý darmi, aké nám boli zverené.

Hoci niektorí hlupáci zatvárajú oči pred najzjavnejšou skutočnosťou a s potešením tvrdia, že svet, v ktorom žijeme - svet pochybností, naturalizmu, morálnej nedisciplinovanosti a uctievania pozemského šťastia - je v súlade s Bohom, je potrebné veriť v opak, pretože Panna Mária nám povedala opak.

Vo fatimskom posolstve z 13. júla 1917 Panna Mária doslovne povedala: „Vojna sa čoskoro skončí, ale ak neprestanú urážať Boha, počas pontifikátu Pia XI. sa začne iná, ešte horšia. Keď uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že je to veľké znamenie, ktoré vám Boh dáva, že ide potrestať svet za jeho zločiny prostredníctvom vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca.“

Nastal čas oprášiť si Jane Austenovú: „Aké príšerné horúčavy. Nútia ma k neustálej neelegancii. Ako jej to môžete vyčítať? V lete máme všetci rovnako nešťastný osud: každé ráno sa v šatníku vracia tá istá nevyriešená otázka: skromnosť alebo prežitie? Slušnosť alebo pohodlie? Elegancia alebo sviežosť? Pokušenie je veľmi silné.“

„Čím len bude tento chlapec?“

Táto otázka znie banálne, všedne, ako keď na nepoškvrnenom lístku nového života vyrašili prvé žilky. Ak si však ľudia z neďalekej krajiny kladú túto otázku, je to preto, že udalosti okolo narodenia Predchodcu sú znamením zvláštnej Božej priazne voči tomuto dieťaťu: „Lebo Pánova ruka bola s ním.“ (Lk 1, 66).

„Dnes sme otvorili hrob svätej Terézie a zistili sme, že je v rovnakom stave ako pri poslednom otvorení v roku 1914.“ Toto je najočakávanejšie vyhlásenie z 28. augusta, ktoré urobil generálny postulátor Rádu bosých karmelitánov páter Marco Chiesa. A je to prvý záver, ku ktorému dospeli odborníci po otvorení hrobu svätice z Avily 28. augusta, ktorej telo zostalo neporušené od roku 1582.

Catolicismo vo svojom poslednom čísle uverejnilo zhrnutie zjavení, ktoré anjel z Portugalska a potom Panna Mária zjavili trom malým pastierikom vo Fatime (1). Mesiac máj je vhodný na to, aby tento časopis pokračoval v zaoberaní sa touto témou, a to tým skôr, že celé mesto Campos ešte stále rezonuje ozvenou triumfálneho privítania pútnického obrazu Panny Márie Fatimskej (2).

Ak má byť naše kresťanstvo žité, musí sa živiť aj duchovným čítaním. Z mnohých možností by som chcel odporučiť jednu knihu. Je to kniha, ktorú vydalo vydavateľstvo Editions Fiducia, od otca Josepha Tissota, s názvom: Umenie využívať svoje chyby.

Sté výročie úmrtia Vladimíra Iľjiča Uľjanova, známeho pod pseudonymom Lenin, jednej z najzločinnejších postáv v dejinách, sprevádzala pochmúrna atmosféra. Zomrel 21. januára 1924 v Moskve v dôsledku mozgovej mŕtvice, pričom sa narodil 54 rokov predtým v Simbirsku na západnom brehu Volgy. Syn školského inšpektora Vladimír Uľjanov bol typickým produktom toho Ruska na prelome storočí, v ktorom, ako napísal Curzio Malaparte, "maloburžoázny fanatizmus siahal od marxistického liberalizmu až po Tolstého prehnité kresťanstvo" (Il buonuomo Lenin, Adelphi, 2018, s. 22 - 23). Jeho mladosť poznačila aféra staršieho brata Alexandra, ktorého v máji 1887 obesili za sprisahanie proti životu cára Alexandra III. Vladimír Uľjanov, ktorý už vtedy začal čítať revolučné diela, sa presvedčil o omyle populistov, ktorí mali v úmysle pozdvihnúť roľníkov vykonávaním exemplárnych teroristických činov. Rozhodujúce bolo jeho stretnutie s otcom ruského marxizmu Georgijom Plechanovom (1856 - 1918), emigrantom vo Švajčiarsku. Lenin, žiak Marxa, ale aj pruského stratéga Carla von Clausewitza (1780 - 1831), vypracoval teóriu, ktorá z revolúcie urobila vedu.

Otec Hieronym (1907–1985), trapistický mních, ktorý vo veku 21 rokov vstúpil do kláštora Sept-Fons v strednom Francúzsku. V roku 1934 zložil slávnostné sľuby a o dva roky neskôr bol vysvätený na kňaza. Kniha listov bratovi Patrikovi obsahuje listy, ktoré písal svojmu žiakovi, terajšiemu opátovi v Sept Fons. Sú tu zverejnené len listy otca Hieronyma, až na pár výnimiek je tu aj list o. Patrika. Listy sú písané typickou francúzskou zdvorilosťou a hlboko odkrývajú život mnícha kontemplatívneho kláštora. Patril medzi učiteľov mníchov, ktorým vyučoval filozofiu. Počas koncilu, bol vďaka liberálnym prúdom v opátstve odstavený. Neskôr sa však jeho žiaci stávajú predstavenými kláštora a opátstva. Ďalší z jeho žiakov o. Samuel zakladá kláštor v českej republike, Nový Dvůr.

V blogu vyberám niekoľko myšlienok z listov o. Hieronyma, ktoré ma najviac zaujali…

Americkí univerzitní študenti kľačiaci pred Alahom: video z 1. mája 2024, ktoré zverejnila Al-Džazíra, je symbolické a obletelo celý svet. Stovky študentov Kalifornskej univerzity (UCLA) v Los Angeles po modlitbe k Alahovi protestovali proti "sionistickému režimu" a kričali "Slobodná, slobodná Palestína!" a "Odpor [Hamasu] je spravodlivý!".