Bola horúca augustová nedeľa. V Ríme som bol len niekoľko dní. Po modlitbe sv. ruženca, ktorý recitujeme každý deň po obede, som sa vybral do Vatikánu, pomodliť sa v bazilike svätého Petra. Počas rozjímania pri oltári Jána Pavla II., som mohol počuť latinské vešpery a potom tenký hlas kňaza, ktorý zapálene niečo hovoril. Priblížil som sa. Homília toho kňaza ma zaujala. Slávil svätú omšu na konfesiu sv. Petra. Ako som sa ešte viac priblížil, už mi bolo všetko jasné. Kardinál ktorého som poznal len z videnia a podľa mena ma zaujal viac a viac. Bol to arcikňaz baziliky, Angelo Comastri. Takmer 30 rokov priateľ Matky Terézie, to som sa dozvedel až po tom.

Starostlivosť biskupov a kňazov o to, aby sa predišlo nebezpečenstvu pre telo, nemôže ísť tak ďaleko, aby sa ľudia vyhýbali sviatostiam alebo nedeľnej omši. Pandémia sa využíva na podporu nového stvorenia, ktoré vylučuje Boha. Povinné očkovanie dnes nemá žiadne opodstatnenie a biskupi nemajú právo hovoriť o morálnej povinnosti. Štrajky proti povinnému očkovaniu sú legitímne, ak nedochádza k násiliu. Tu sú úryvky z rozhovoru s kardinálom Gerhardom Müllerom, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac v Inštitúte svätého Bonifáca

„Toto je môj milovaný Syn, v ňom mám svoje zaľúbenie“

Toto sú slová, ktoré nám dnes prichádzajú na um, keď  slávime dnešný sviatok Krstu Krista Pána. Počas toho, ako je v rieke Jordán Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom, Boh Otec vyjavuje k nemu svoj bytostný vzťah - je to On, v kom má svoje zaľúbenie. Po tom čo Boh vyjavil svoje Božstvo v Ježišovi Kristovi pohanom na Slávnosť Zjavenia, dnes nám vyjavuje svoju trojičnú podstatu, ktorá sa stane základom krstného poslania, ktoré dá Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní apoštolom. „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkým národom a krstite ich v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého“. (Mt 28,19)

Po období Zjavenia Pána 6.1 a pred sviatkom Krista Pána 13.1 sa pripomína návrat Svätej rodiny z Egyptského Zajatia. Prinášam Vám preklad rozjímania o tomto tajomstve od svätého Alfonza.

Po Herodesovej smrti a sedemročnom vyhnanstve - podľa všeobecného názoru učencov - počas ktorého Ježiš žil v Egypte, sa svätému Jozefovi opäť zjavil anjel a prikázal mu, aby vzal sväté Dieťa a jeho Matku a vrátil sa do Palestíny. Potešený touto správou sa svätý Jozef vydal odovzdať Márii posolstvo. Potom sa Jozef vrátil, aby si vzal niekoľko predmetov svojho remesla, Mária svoj zväzok šiat, vzali božské Dieťa za ruku a vydali sa na cestu späť, pričom ho viedli medzi sebou.

"Stál som pred Božím trónom. Videl som Boha, ale nie ako prísneho sudcu, ale ako milujúceho Otca plného lásky."

 Nebolo ľahké opísať stav zmätku na klinike Regina Elena v Ríme v ten deň v roku 1952. Daniele Natale, tridsaťtriročný rehoľník kapucín, sa tam liečil na odstránenie rakoviny sleziny. Doktor Riccardo Moretti pôvodne odmietol vykonať túto chúlostivú operáciu, pretože choroba bola veľmi pokročilá, ale naliehanie pacienta ho viedlo k vykonaniu pokusu v krajnom prípade.

Tma, zima, mráz a koledy. Jasná nočná obloha ozdobená tisíckami hviezd. Aj toto môžu byť pocity, ktoré nás sprevádzajú po polnočnej omši, ktorej sa mnohokrát zúčastňujú aj ľudia, ktorí bežne do kostola nechodia. Ale rozhodnú sa tak práve na Vianoce, kedy Cirkev slávi narodenie Spasiteľa na tento svet. A možno pri pohľade na krásnu hviezdnu oblohu si spomenú aj na slová evanjelia podľa Matúša „videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“. (Mt 2,1b) 

Priatelia, prinášam Vám preklad rozhovoru s manželkou Scotta Hahna, Kimberly Hahnovou, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2014, avšak je veľmi aktuálny aj dnes, pre nás. Hovorí v ňom o niektorých dôležitých aspektoch manželského života, ktoré duchovne kontemplujeme aj tieto dni Vianočného obdobia.

„Rok korunuješ svojou dobrotou“

Bratia a sestry ! toto sú slová, ktorými sa zvyčajne modlíme na konci starého roka. V tradičnom kalendári slávime koniec oktávy narodenia Pána a pripomíname si historickú udalosť obrezania Pána. Z Božej prozreteľnosti sme sa prehupli do Nového roka tak, ho začíname tým, že končíme oslavu Božieho narodenia. Akoby nás Cirkev chcela vyzvať k tomu, že celý tento rok musíme prežiť v takej atmosfére, akú sme duchovne kontemplovali počas uplynulých dní, prežiť celý rok ako Vianoce.  

Umučený arcibiskup z Canterbury nás môže veľa naučiť o dnešných vzťahoch medzi cirkvou a štátom. 29. decembra je sviatok svätého Tomáša Becketa. Tento umučený biskup z 12. storočia je známy svojím odporom voči vtedajšiemu zneužívaniu štátnej moci v osobe anglického kráľa Henricha II. Na celom svete dnes dochádza k obnovenému stretu medzi Cirkvou a štátnou mocou, má teda tento stredoveký svätec čo povedať aj súčasným katolíkom? 

Dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný, na jeho pleciach spočíva vláda nad svetom a jeho meno je Anjel veľkej rady (Introitus, Iz 9,6) Drahí bratia a sestry. Slávime najkrajšie sviatky roka, slávnosť narodenia Pána. Sú to chvíle, ktoré sú naplnené doslova mystickým, aby som nepovedal magickým prežívaním v rodinách, chvíle mimoriadnej lásky i milosti.

Keď by sme hľadali slová, ktoré by stručne vyjadrili podstatu nášho postoja k slávnosti Vianoc, ťažšie by sme našli vhodnejšie než slová tohto spevu. „Poďte veriaci, s triumfujúcou radosťou, klaňajme sa mu.“ Hoci pôvod tejto piesne je nejasný, niektorí pripisujú jej zrod len do 18. storočia, iní tvrdia, že by jej text mohol zložiť už svätý Bonaventúra v 13. storočí, hlbšia meditácia nad textom nám dáva chápať, že jej text je dokonalým vyjadrením duchovnej skúsenosti celých generácií kresťanov nad kľúčovým tajomstvom našej viery. Srdcia každého jedného z nás sú dnes naplnené hlbokou radosťou, vďačnosťou a postojom adorácie, ktorá je neopakovateľná.

S blížiacimi sa Vianocami, ktoré sú znamením nádeje pre kresťanov na celom svete, otvára kardinál Robert Sarah, emeritný prefekt pre bohoslužbu vo Vatikáne, vo svojej najnovšej knihe Pour l'éternité (Fayard) niekoľko možností, ako obnoviť zásadný vplyv kňazstva.

Reginald Garrigou Lagrange bol pravdepodobne jeden z najväčších, ak nie najväčší teológ minulého storočia. Profesor filozofie a teológie na Pápežskej Univerzite Angelicum patril počas dlhých desaťročí medzi hlavný poradný hlas pápežov. Napriek vysokému veku ho Ján XIII., pozval aj na II. Vatikánsky koncil, aby bol jeho teologickým poradcom. Žiaľ, choroba, ktorá pokročila, sa prejavila zvlášť na fakultách, ktoré boli pre jeho celý život najvýnimočnejšie – na intelekte. V týchto dňoch jeho choroby sa mu dostala do rúk jedna jeho vlastná kniha, ale vzhľadom k chorobe ju už nespoznal, že sa jedná o jeho dielo. S nadšením sa pustil do jeho čítania, keď ho po krátkom čase spolubratia našli plakať. Tak sa ho teda opýtali:“ Otče, prečo plačete?“ On im odvetil: „Ten, kto napísal tieto úžasné slová, musel naozaj úprimne, z celého srdca milovať Pána.“

 Duch sveta preniká do Cirkvi. A duch sveta je utkaný zo strachu, závisti a túžby po nadvláde. V Cirkvi vznikla rivalita a boj o moc. Jeden z najstrašnejších prejavov vidím v súperení medzi životnými stavmi. Klerici žiarlia na svetský charakter laikov, otrocky ich napodobňujú v odeve a zriekli sa reverendy. Začali sa chcieť angažovať do politickej činnosti, ktorá je vlastnou oblasťou laikov. Mnohí publikujú texty nie o Božom slove, ale o demokracii, o správe verejných vecí, spravodlivosti a mieri a o ekológii. Niektorí klerici sa odmietajú považovať za vyčlenených pre Boha a Cirkev. Neboli sme nedávno svedkami toho, že kňazi tvrdili, že počas liturgie sedia s laikmi v lodi?

Čo sú to však tie kántry ? Často o nich hovoríme, ale možno menej vieme o čo ide. Tradične sa jedná o štyri obdobia v roku, v liturgickom kalendári, keď sa postíme a odriekame si jedlo. Sú to dni duchovnej obnovy, kedy sa viac venujeme okrem pôstu modlitbe a prosíme o svetlo Ducha Svätého k tomu, aby sme spoznali kam sme sa od uplynulých kántrových dní posunuli v našom duchovnom živote. 

Dnes osobne vyjadrujem svoju najhlbšiu vďačnosť Panne Márii Guadalupskej, ktorá ma tak verne a pevne držala v náručí počas mojej nedávnej zdanlivo smrteľnej choroby a počas mesiacov zotavovania sa z nej. Nikdy som nepochyboval o láske, ktorú Matka Božia prechováva k nám a ku mne osobne, ale keď som po najkritickejšom období mojej choroby nadobudol plné vedomie, bol som naplnený pocitom jej láskyplnej prítomnosti. Najmä preto som tak hlboko vďačný, že som mohol v deň jej sviatku obetovať pontifikálnu svätú omšu v tomto jej kostole v La Crosse.

"Snažíme sa držať Boha čo najďalej od pandémie ako takej, akoby sme sa báli, že ho nakazíme." Páter Serge-Thomas Bonino, dekan Filozofickej fakulty na Angelicu a desať rokov tajomník Medzinárodnej teologickej komisie, používa pozoruhodný obraz, aby opísal neprítomnosť Boha vo verejnej diskusii o udalosti, ktorá už takmer dva roky monopolizuje naše životy: pandémii Covid-19. Je to naozaj jav, ktorý sa odohráva v oblasti biofyzikálnej, kde s ním Prozreteľnosť nemá nič spoločné? Dominikán, jeden z najvýznamnejších teológov na svete, o tom hovorí v tomto rozhovore.