VYVARUJTE SA FALOŠNÝCH PROROKOV: PROTI PROROKOM REVOLÚCIE
Zdroj: pixabay.com
Mt 7,15–20
Drahí bratia a sestry,
Ježiš dnes hovorí slová, ktoré treba brať vážne: „Dávajte si pozor na falošných prorokov.“ Prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.
Nie sú to len slová do minulosti. Týkajú sa našej doby. Kristus varuje pred ľuďmi, ktorí zvonka pôsobia zbožne, múdro, pokrokovo – ale ich duch nie je z Boha.
Dejiny nie sú len sled náhodných udalostí. Sú miestom zápasu – zápasu medzi Božím poriadkom a hriechom. Ako to učil svätý Augustín – dve mestá, Civitas Dei a Civitas terrena, sú vo vzájomnom boji až do konca vekov. Je to boj o ľudskú dušu.
V posledných desaťročiach, najmä po Druhom vatikánskom koncile, sa v Cirkvi rozšíril duch revolúcie, ktorý v mene tzv. „ducha koncilu“ pretláča zmeny, ktoré narúšajú identitu, učenie a Tradíciu Cirkvi. Ale revolúcia nie je len politický prevrat. Je to duchovná vzbura proti Božej vláde – v liturgii, v učení, v morálke. Protestantské rozdelenie, osvietenstvo, sekularizmus, moderné ideológie – všetky sa snažia odstrániť Boha z verejného i duchovného priestoru.
Už pápež Pius XII. to jasne videl. Povedal prorocké slová, ktoré dnes zaznievajú s hrozivou aktuálnosťou:
„Znepokojujú ma dôvernosti, ktoré Panna Mária zverila malej Lucii z Fatimy. Táto naliehavosť Dobrej Matky pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí Cirkvi, je Božím varovaním pred samovraždou – pred zničením viery v jej liturgii, teológii a v jej samotnej duši... Počujem okolo seba inovácií chtivých ľudí, ktorí chcú zboriť posvätný Chrám, zničiť univerzálny plameň Cirkvi, zavrhnúť jej ozdoby a donútiť ju hanbiť sa za svoje dejiny. Verím však, že Cirkev svätého Petra musí stáť na svojich dejinách, inak si sama vykope hrob...“
(Msgr. Georges Roche & Philippe Saint Germain, Pie XII devant l’Histoire [Pius XII Before History], Paris: Robert Laffont, 1972.)
Falošní proroci často majú funkcie, tituly, mediálny dosah. Ale ich reč nevedie k pokániu, nevolá po návrate ku Kristovi. Nevyzýva k poslušnosti, ale k neustálej zmene. Ich vízie sú odtrhnuté od prameňov.
Aby sme správne rozumeli Tradícii, nestačí ju redukovať len na to, čo bolo v prvých storočiach. Nestačí hovoriť o návrate k prameňom – ak tento návrat znamená popretie toho, čo Cirkvi odovzdával Duch Svätý počas celých stáročí. Už pápež Pius XII. v encyklike Mediator Dei varoval proti bludu archeologizmu keď poukázal , že nie je ani múdre, ani chvályhodné usilovať sa za každú cenu o návrat ku všetkému starobylému – napríklad žiadať, aby oltáre znovu nadobudli podobu jednoduchého stola, zakazovať obrazy a sochy, či odmietať posvätnú hudbu, ako je polyfónia. Takéto snahy, hoci sa tvária ako „obnova“, sú v skutočnosti deštrukciou liturgickej kontinuity (porov. Mediator Dei, 61).
Naopak, Cirkev potrebuje návrat, ktorý je múdry a duchovný – návrat ducha i srdca k prameňom, nie archeologizmus bez porozumenia. Ako hovorí pápež: „Nie je múdre chcieť za každú cenu všetko redukovať na starovekosť.“Správny návrat k prameňom totiž vedie k hlbšiemu pochopeniu a správnemu sláveniu liturgie, nie k jej rozloženiu a znejasneniu (porov. Mediator Dei, 62).
Tradícia nie je uctievanie popola, ale odovzdávanie ohňa. Tieto slová skladateľa Gustava Mahlera znejú dnes veľmi aktuálne. Nehovoríme o konzervativizme pre konzum; hovoríme o tradícii ako živom diele, ktoré prenášame ďalej – nie ako starý popol, ale ako horúci oheň viery. To je ten istý duch, ktorý nás prinúti stáť verne v kontrarevolúcii, ktorá nie je nostalgická póza, ale modlitbou a skutkom vernosti.
Dnes si Cirkev pripomína svetový deň starých rodičov.
Ale aký má zmysel oslavovať starých rodičov, keď ich duchovné dedičstvo mnohí pohŕdavo odmietajú? Kto bojuje proti Tradícii, bojuje proti viere našich otcov.
Na druhej strane však nestačí mať rád peknú liturgiu, gregorián, sviatky. Ak nechápeme duchovný boj, ktorý sa vedie, sme len turisti v múzeu.
Bez nadprirodzenej vízie sa aj tradičná viera zvrháva na pózu alebo ideológiu. Kontrarevolúcia nie je postoj zúrivého odporu. Je to vernosť. Vernosť Kristovi, pravde, hierarchii, Tradícii. Cirkev nie je pasívny divák dejín. Je matka a bojovníčka.
Čo teda robiť?
Zlo prichádza z neposlušnosti. A aj my sa môžeme stať falošnými prorokmi, keď si z Tradície vyberáme len to, čo sa nám hodí. Tak si vyrábame náš súkromný pseudokatolicizmus. Preto je potrebné aby sme sa v našom živote riadili konkrétnymi rozhodnutiami a výzvami. Medzi ne má patriť na prvom mieste vernosť nášmu modlitbovému pravidlu, snaženie sa o dennú účasť na svätej omši a denné sväté prijímanie ako to učil už Pius X.. Zároveň však je potrebné aby každý z nás hľadal konkrétny spôsoby ako sa zapojiť do kontrarevolúcie voči prebiehajúcej revolúcií nepriateľov Krista a jeho Cirkvi, ktorý zápasia po boku Satana.
Najväčší kontrarevolucionár moderných dejín, svätý Ľudovít Grignion z Montfortu nám zanechal konkrétny spôsob ako sa zúčastniť tohto duchovného boja, ktorý je v prvom rade duchovný v jeho diele o pravej úcte k Panne Márii. Panna Mária je víťazka nad všetkými herézami.
S ňou môžeme stáť pevne, aj keď bude svet okolo padať. Rozjímanie tohto diela môže byť hodnotným povzbudením nášho duchovného boja.
Vyvarujme sa falošných prorokov – a držte sa toho, čo je pravé, nemenné, sväté.
„Ó milosrdná Mária, prosím ťa, udeľ mi milosť pravej múdrosti Božej.
Prijmi ma medzi tých, ktorých miluješ, ktorých učíš, vedieš, posilňuješ a chrániš ako svoje deti a služobníkov.
Panna verná, urob ma vo všetkom pravým učeníkom, nasledovníkom a otrokom Vtelenej Múdrosti, tvojho Syna Ježiša Krista,
aby som podľa tvojho príkladu a tvojho mocného orodovania dosiahol plnosť Jeho života na zemi i v nebi. Amen.“
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
