V OČAKÁVANÍ BIELEHO DYMU: SVEDECTVO Z VOĽBY PÁPEŽA LEVA XIV.
Zdroj: commons.wikimedia.org
Po posledných hektických týždňoch, ktoré sprevádzali prípravy na Veľkú noc, slávenie veľkonočného trojdnia, napokon smrť pápeža Františka, jeho pohreb a konkláve, sme sa dočkali: Cirkev má nového pápeža – Leva XIV. Posledné dni sme mnohí kňazi považovali všetko okrem modlitby za zbytočné. Nič nebolo dôležitejšie než to, aby Cirkev dostala pápeža, ktorý bude verne napĺňať svoj úrad v poslaní, ktoré mu dal Kristus – posilňovať svojich bratov vo viere.
Druhý deň konkláve som sa v živom vstupe vyjadril pre britskú televíziu Sky News, že vzhľadom na to, že sa kardináli veľmi nepoznajú, je pravdepodobnejšie, že k voľbe dôjde až v piatok. Z televízie som sa poobede vybral na námestie. Dostať sa naň, vzhľadom na nezmyselné bezpečnostné opatrenia, nebolo úplne jednoduché. Po bielom dyme sa mnohí na námestie ani nedostali. Nič netušiac som sa vybral priamo pod balkón baziliky svätého Petra, aby som sa modlil za kardinálov, ktorí sa nachádzali niekoľko desiatok metrov odtiaľ v Sixtínskej kaplnke. Keď vstupovali do konkláve, komentoval som ich vstup do televízie z neďalekej strechy, keď zbor zaintonoval hymnus k Duchu Svätému: Veni Creator. Práve v tom momente začal fúkať intenzívny vietor, ktorý ma napĺňal hlbokou nádejou.
Infantilné reči o tom, že voľba pápeža je dielom Ducha Svätého odtrhnuté od reality, vyvrátil už kardinál Ratzinger a bolo o tom napísané mnohé. V dejinách bolo priveľa pápežov, ktorí boli skôr prejavom Božieho dopustenia než Jeho výslovnej vôle. Bolo potrebné urobiť všetko, čo bolo v našich silách – a zvlášť sa modliť, aby sme dostali pápeža, ktorého nám Boh vo svojom milosrdenstve daruje, a nie takého, akého si zasluhujeme.
Moja myseľ bola zaplavená mnohými myšlienkami vo štvrtok poobede. Snažil som sa však sústrediť na latinské slová breviára, kde som sa modlil 73. žalm:
„Pamätaj na svoje zhromaždenie, ktoré si vlastnil od začiatku. Vykúpil si žezlo svojho dedičstva: vrch Sion, na ktorom si prebýval.“
V istom momente, okolo 16:30, ma prenikol pocit, že sa deje niečo vážne. Hovoril som si: „To sú len city.“ Pokračoval som v modlitbe ruženca, až kým sa neozval hlas: „Dym je biely!“ 267. nástupca apoštola Petra, pred ktorého bazilikou som sa nachádzal, bol zvolený. Bál som sa, spolu s mnohými inými, že taká rýchla voľba v tak náročnej situácii nemusí byť dobrým znamením. Neostalo nič iné len čakať a kochať sa. O niekoľko chvíľ prechádzala okolo nás švajčiarska garda a hudobné kapely. Posledné zvyšky majestátnosti katolíckej monarchie prichádzali na oslavu Kristovho Vikára.
Po asi hodine vyšiel kardinál Mamberti, aby ohlásil meno nového Kristovho námestníka: Robertus Franciscus Prepost.Ešte sme sa nespamätali z prekvapenia, keď sme sa dozvedeli jeho nové meno, ktoré odvtedy vyslovujeme každý deň počas svätej omše – Lev XIV. Po chvíli vyšiel nový pápež, oblečený v pápežskom rúchu. Návrat k tradícii. Vidieť pápeža oblečeného ako pápeža potešilo dušu každého prítomného. Vedľa mňa stáli skvelí kňazi z New Yorku, ktorí sa radovali z prvého amerického pápeža. Všetko malo rýchly spád a ďalšou radosťou bol Kristov veľkonočný pozdrav v znamení pokoja.
Žiadny pacifizmus, ale pokoj, ktorý je ovocím veľkonočnej viery. Keď som sa modlil 73. žalm, jeho slová zneli ako ozvena samotnej liturgie Cirkvi: „Pamätaj na svoju Cirkev, ktoré si vlastnil od počiatku…“ Po tom čo sme prijali požehnanie nového Vikára Krista na zemi, sme s radosťou kričali „Leone ! Viva il Papa“. Nech žije pápež ! Nech za neho oroduje Panna Mária, ktorú na úvod vzýval spolu s jeho veľkými patrónmi, svätým Levom Veľkým ako aj Michalom archanjelom, ktorého sviatok 8. mája cirkev v Taliansku slávila a ku ktorému zložil krásnu modlitbu, jeho predchodca Lev XIII., aby ho chránil v Boji a bol ochranou !
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
