TRADÍCIA: ZAČIATOK POKROKU
Zdroj: commons.wikimedia.org
Z prejavu Svätého Otca Pia XII. k rímskej šľachte a patríciom (19. január 1944)
Toto slovo tradícia[1] je, ako dobre vieme, pre mnohých nepríjemné; oprávnene sa im nepáči, keď ho vyslovujú určité ústa. Niektorí ho chápu nesprávne, iní ho používajú ako falošnú výhovorku pre svoju nečinnú sebeckosť. V tomto dramatickom nesúhlase a nedorozumení vás mnoho závistlivých, často nepriateľských a nečestných, ešte častejšie neznalých alebo oklamaných hlasov bezohľadne oslovuje a pýta sa vás: Na čo ste dobrí?
Aby sme im mohli odpovedať, je potrebné najprv sa zhodnúť na skutočnom zmysle a hodnote tejto tradície, ktorej chcete byť hlavnými predstaviteľmi. Mnohí, aj úprimní ľudia, si predstavujú a veria, že tradícia nie je nič iné ako spomienka, bledý pozostatok minulosti, ktorá už nie je, ktorá sa už nemôže vrátiť, ktorá je nanajvýš s úctou a vďačnosťou odsunutá a uchovávaná v múzeu, ktoré navštevuje len málo nadšencov alebo priateľov. Ak by sa tradícia redukovala na toto, a ak by znamenala odmietnutie alebo pohŕdanie budúcnosťou, bolo by oprávnené odmietnuť jej úctu a česť. Vtedy by bolo potrebné súcitne hľadieť na ľudí snívajúcich o minulosti, ktorí zaostávajú za prítomnosťou a budúcnosťou, a s väčšou prísnosťou na tých, ktorí, poháňaní menej úctivými a čistými úmyslami, nie sú ničím iným ako dezertérmi zo svojich povinností v tejto smutnej dobe.
Tradícia je však niečo úplne iné ako jednoduchá príťažlivosť k minulosti, ktorá už neexistuje; je úplným opakom odmietavého postoja voči akémukoľvek zdravému pokroku. Samotné slovo je etymologicky synonymom pre cestu a pokrok. Synonymum, nie stotožnenie. Kým pokrok označuje len skutočnosť postupovania vpred, krok za krokom, hľadiac do neistej budúcnosti, tradícia tiež znamená postup vpred, ale postup súvislý, ktorý prebieha pokojne a zároveň živým tempom, podľa zákonov života, vyhýbajúc sa úzkostnej alternatíve: „Keby mladosť vedela, keby staroba mohla!“. Je to podobné s pánom Turennom, o ktorom sa hovorilo: „V mladosti mal všetku opatrnosť pokročilého veku a v pokročilom veku všetku energiu mladosti“ (Fléchier, Oraison funèbre, 1676).
Na základe tradície mládež, osvietená a vedená skúsenosťami starších, kráča istejším krokom a staroba s dôverou odovzdáva pluh silnejším rukám, ktoré pokračujú v začatom diele. Ako naznačuje jej názov, tradícia je darom, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu, pochodňou, ktorú bežec pri každej zmene odovzdáva do rúk ďalšiemu bežcovi, bez toho, aby sa beh zastavil alebo spomalil. Tradícia a pokrok sa navzájom dopĺňajú s takou harmóniou, že tak ako tradícia bez pokroku by bola v rozpore sama so sebou, tak aj pokrok bez tradície by bol riskantným podnikom, skokom do tmy. Nie, nejde o to, aby sme sa vracali proti prúdu, ustupovali k formám života a konania minulých čias, ale aby sme si vzali a nasledovali to najlepšie z minulosti a s nezmenenou mladíckou energiou kráčali v ústrety budúcnosti.
1. Pápež nehovorí o tradícii v zmysle jedného zo zdrojov zjavenia.
Pápež Pius XII.
Zdroj: radiospada.org
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
