NIE POPULARITA, ALE VEČNOSŤ. 7 ROKOV OD KŇAZSKEJ VYSVIACKY.
Včera som si pripomenul 7. výročie kňazskej vysviacky. Čas letí rýchlo, vďaka za všetky priania. Fotografia je z mojej minulotýždňovej cesty do Čenstochovej. Niekoľko myšlienok s tým spojených.
Neprestáva ma fascinovať poľská viera ani obrovská socha blahoslaveného primasa Wyszyńského, ktorý sa akoby modlí smerom k bazilike Panny Márie Jasnohorskej. Počas asi 10 ciest, ktoré som sem absolvoval v minulosti, ma vždy fascinovala mariánska zbožnosť Poliakov. Keď sme tu boli, bolo deň po víťazstve konzervatívneho kandidáta v prezidentských voľbách.
Na večernom apeli bol prítomný miestny metropolita, arcibiskup Depo.
Fascinuje ma, že zakaždým, čo som tu bol, bol osobne prítomný na tejto večernej modlitbe apelu, keď sa za krásneho spevu „Mária, Kráľovná Poľska“ na noc zatvára ikona Panny Márie. Kňaz jasne v prenose, ktorý je sledovaný v celom Poľsku, poukázal na vďačnosť za to, že vďaka Bohu nezvíťazilo zlo a kandidát LGBT ideológie, ale muž viery. V tomto duchu sa prihovoril pred požehnaním aj arcibiskup Depo. Na um prichádzajú myšlienky blahoslaveného kardinála Wyszyńského:
„Môžu fúkať rôzne vetry, prúdy a búrky – Cirkev neporazia, lebo je postavená na skale. A na tejto skale môže národ pokojne a bezpečne stáť – ale len vtedy, ak bude žiť s Cirkvou a spolupracovať s ňou.“
(Zdroj: pastiersky list, 1965)
Niektorí, nakazení komunistickou propagandou, sa snažia tvrdiť, že Cirkev sa nemá miešať do politiky. Ale čo je poslaním Cirkvi? Áno, ohlasovať evanjelium. A čo je poslaním politiky? Dobro spoločnosti. Čo je väčším dobrom spoločnosti než to, aby všetci uverili v Spasiteľa a boli spasení? Najväčšou zodpovednosťou politiky je vytvoriť vhodné zázemie pre slobodné ohlasovanie radostnej zvesti, pretože ona je tým najväčším dobrom. Vďaka svätým pastierom ako blahoslavený kardinál Štefan a mnohí iní sa v Poľsku formovali generácie hlboko veriacich ľudí, a preto aj počas komunizmu bolo postavenie Cirkvi silné, pretože na ich čele nestáli komunistickí kolaboranti.
Keď vám teda všetkým ďakujem za želania k výročiu kňazskej vysviacky, mysľou putujem k týmto velikánom viery a ich hrdinskej vernosti. Nenechajme sa pomýliť a odpútať od podstaty. Nechcime, aby sme boli obľúbení a populárni dnes. Dôležité je, čo budú o nás hovoriť sto rokov po našej smrti: či sme boli kňazmi a pastiermi vernými čistému evanjeliu, alebo sme sa nechali opiť svetskou slávou. Najväčšou zárukou správnosti našej cesty, skutočným znakom predurčenia, bude naša úprimná mariánska úcta – tak ako v prípade pastierov, ktorých som spomínal.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
