NEPOŠKVRNENÉ POČATIE: DOGMA, KTORÁ UZDRAVUJE NEPORIADOK SVETA

Zdroj: wikimedia.commons.org

Hovoriť o Panne Márii nikdy nie je nudné. Uvažovanie o jej veľkosti je pre ľudský rozum nevyčerpateľné, pretože hoci je stvorením, je dokonalým odrazom nesmiernej Božej veľkosti.

Pravda o Nepoškvrnenom počatí bola vyhlásená za dogmu Cirkvi blahoslaveným Piom IX. 8. decembra 1854 v bule Ineffabilis Deus, v ktorej pápež definuje, že Panna Mária bola uchránená od dedičného hriechu od prvého okamihu svojho počatia.

Základom tohto mariánskeho privilégia je absolútny rozpor, nekonečná nezlučiteľnosť medzi Bohom a hriechom. Človeku počatému v hriechu sa ako náprotivok stavia Mária počatá bez tieňa hriechu, najčistejšia a bez poškvrny. A keďže hriech je neporiadok v inteligencii a vôli, Márii, ako Nepoškvrnenej, je vyhradené víťazstvo nad každým zlom, omylom a herézou, ktoré vznikajú a rozvíjajú sa vo svete ako dôsledok hriechu.

V čase, keď Mária bola počatá svätým Joachimom a svätou Annou, vládol rímsky cisár Augustus a Palestína bola pod nadvládou kráľa Herodesa Veľkého, ale ľudstvo bolo ponorené do hriechu, počnúc židovským národom. Narodenie Márie osvietilo dejiny a bolo predpokladom zrodu kresťanskej civilizácie. Prostredníctvom Márie totiž prišiel na svet Vykupiteľ ľudstva a z Jeho krvi, preliatej na Kalvárii, vznikla na troskách Rímskej ríše Svätá rímska Cirkev, matka veľkej stredovekej kresťanskej civilizácie.

Keď v roku 1846 nastúpil na pápežský trón Pius IX., dosiahla svoj vrchol viacero storočí trvajúca revolúcia, ktorej cieľom bolo zničiť kresťanský spoločenský poriadok. Jedným z jej ideologických základov bolo popieranie dedičného hriechu. Naturalistický a racionalistický liberálny a socialistický systém totiž zastával názor, že veľkosť a pokrok človeka sú najvyšším cieľom dejín a že moderný človek sa musí stať sebestačným a „plnoletým“, oslobodiť sa od ochrany, ktorú mu doteraz poskytovala Cirkev.

Veľký španielsky mysliteľ Juan Donoso Cortès, ktorého Pius IX. ako mnoho iných osobností požiadal o radu ohľadom vhodnosti definovania dogmy o Nepoškvrnenom počatí, mu odpovedal takto: „Popieranie dedičného hriechu je jedným zo základných dogiem revolúcie. Predpokladať, že človek neupadol do dedičného hriechu, znamená odmietať a popierať, že človek bol vykúpený. Predpokladať, že človek nebol vykúpený, znamená odmietať a popierať tajomstvo Vykúpenia a Vtelenia, dogmu o osobnom prejavení Slova navonok a samotné Slovo. Predpokladať prirodzenú integritu ľudskej vôle na jednej strane a na druhej strane neuznávať existenciu iného zla a iného hriechu ako zla a hriechu filozofického znamená odmietať a popierať posväcujúce pôsobenie Boha na človeka a tak aj dogmu o Osobe Ducha Svätého. Zo všetkých týchto popretí vyplýva popretie najvyššej dogmy Najsvätejšej Trojice, základného kameňa našej viery a základu všetkých katolíckych dogiem“ (List kardinálovi Fornarimu, 19. jún 1852).

O päťdesiat rokov neskôr, pri spomienke na „deň nevýslovnej radosti“, keď Pius IX. vyhlásil encykliku Ineffabilis Deus, pápež svätý Pius X. vo svojej veľkolepej encyklike Ad diem illum laetissimum z 2. februára 1904 opäť navrhol dogmu o nepoškvrnenom počatí ako mimoriadny protiliek proti „záplave omylov“ „nepriateľov viery“, keď vyhlásil: „Popierajú, žeby človek upadol do hriechu a že by preto padol zo svojej pôvodnej ušľachtilej pozície. Preto za bájky pokladajú dedičný hriech a škody, ktoré z neho vyplývajú: to znamená skazenosť samotného pôvodu ľudského rodu, a teda skazu celého ľudského potomstva, zlo, ktoré sa dostalo medzi smrteľníkov, a nutnosť nápravy. Keď to pripustíme, každý ľahko pochopí, že už nie je miesto pre Krista, ani pre Cirkev, ani pre milosť, ani pre akýkoľvek poriadok, ktorý presahuje prírodu; jedným slovom, celá stavba viery je podkopaná v jej základoch. (...) Nech však národy veria a otvorene vyznávajú, že Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia bez akéhokoľvek poškvrnenia; pričom je potrebné uznať existenciu dedičného hriechu a vykúpenie ľudí Kristom, evanjelium, Cirkev a dokonca aj samotný zákon bolesti: takto bude vykorenené a zničené všetko, čo zaváňa „racionalizmom“ a „materializmom“, a kresťanskej náuke zostane zásluha strážiť a brániť pravdu.

Okrem toho všetci protivníci viery, najmä v našej dobe, aby mohli ľahšie vykoreniť vieru zo sŕdc, hlásajú, že treba odmietnuť akúkoľvek podriadenosť a poslušnosť voči autorite Cirkvi, ba dokonca voči akejkoľvek autorite, aj ľudskej. Odtiaľ pochádza „anarchia“, ktorá je v najväčšom protiklade a najškodlivejšia pre prirodzený aj nadprirodzený poriadok. Aj táto morová nákaza, rovnako zhubná pre občiansku aj kresťanskú spoločnosť, nachádza svoj liek v dogme o Nepoškvrnenom počatí Matky Božej, na základe ktorej sme nútení uznať autoritu Cirkvi, ktorej sa musíme podriadiť nielen vôľou, ale aj rozumom, pretože práve vďaka tejto podriadenosti rozumu kresťanský ľud oslavuje Pannu Máriu: „Celá krásna si Mária, v tebe škvrny nijakej niet.“ A opäť sa ukáže, že Cirkev oprávnene vzdáva česť svätej Panne za to, že ona sama zničila všetky herézy na celom svete“ (Encyklika Ad diem illum laetissimum z 2. februára 1904).

Osoba Panny Márie, aká vystupuje na veľkolepom pozadí buly Ineffabilis Deus, je tou „slávnou víťazkou nad herézami“, o ktorej hovoria všetci pápeži. A práve v protiklade medzi Pannou, „celou krásnou a Nepoškvrnenou“, a „najukrutnejším hadom“ sa radikálny antagonizmus medzi Cirkvou a modernou Revolúciou odhaľuje vo svojich prvotných a najzákladnejších príčinách — v neporiadku vášní a rozumu, ktorý je otcom každého omylu a každej herézy a plodom hriechu padlého človeka.

Na tomto pozadí sa odohráva boj medzi Cirkvou a revolúciou, ktorý dnes vrcholí viac ako kedykoľvek predtým a ktorý by sa dal nazvať smrtiacim bojom, keby jeden z bojujúcich nebol nesmrteľný.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!