KRISTUS KRÁĽ A MÁRIA KRÁĽOVNÁ - ZÁRUKA OBNOVY KRESŤANSKEJ CIVILIZÁCIE
Vyhlásenie dogmy o Nanebovzatí Panny Márie
Zdroj: commons.wikimedia.org
Včera som sa zúčastnil na sekulárnom pohrebe jedného mladého muža. Život devätnásťročného mladíka mal pred niekoľkými dňami tragický koniec. Ešte tragickejším sa však ukázal samotný pohrebný obrad, plný zúfania a beznádeje. Tento pohľad mi pripomenul človeka, ktorý počas Francúzskej revolúcie – v podobe nahej prostitútky – vystúpil na oltár katedrály Notre Dame a zaujal miesto Boha. To, čo sa vtedy stalo symbolom revolučného rúhania, sa dnes opakuje v iných podobách: keď sa Boh vytláča z verejného života a na jeho miesto nastupuje prázdnota. „Všetci bohovia pohanov sú ničoty, ale Pán stvoril nebesia“ (Ž 96,5).
My sa však dnes schádzame, aby sme oslavovali Kráľovnú neba i zeme, ktorá bola vzatá do neba telom i dušou. Táto pravda nás napĺňa nadprirodzenou nádejou, že jedného dňa aj my budeme so svojím telom vzkriesení z mŕtvych a pridružení k Nanebovzatej spolu so všetkými svätými. Mária je vzatá do nebeskej slávy so svojím telom i dušou. Smrť človeka, pri ktorej dochádza k oddeleniu duše od tela, je neprirodzená. Svätý Tomáš Akvinský práve touto skutočnosťou argumentuje v prospech vzkriesenia tela. Nanebovzatá nám ukazuje náš cieľ: oslávenie, ktoré očakávame.
Pius XII. definoval dogmu o Máriinom Nanebovzatí v čase, keď už aj do Cirkvi prenikal duch modernizmu. Modernizmus, čerpajúci z modernej filozofie, systematicky popiera nemeniteľnosť katolíckej náuky a spochybňuje jej základné princípy. Vyhlásenie tejto dogmy bolo preto liekom proti tendencii, ktorá aj dnes nachádza svoju podobu vo falošnom spiritualizme a falošnej zbožnosti. Skutočnosť, že Mária je vzatá dušou i telom do nebeskej slávy, je dôkazom jednotiaceho princípu katolíckej náuky: človek nie je len duch, ani len telo, ale jednotná bytosť. Preto náš duchovný život nemožno redukovať na súkromnú záležitosť – má prenikať do každej sféry nášho života a má byť verejne vyznávaný.
V decembri si pripomenieme sté výročie encykliky Quas primas, ktorou pápež Pius XI. vyhlásil Krista za Kráľa celého sveta. Na rozdiel od dnes rozšírenej mienky, že Kristus bude kraľovať až na konci čias, Petrov nástupca hovorí jasne o potrebe, aby Kristus kraľoval už teraz, naprieč celou spoločnosťou. Ako pripomenul Benedikt XVI., dejiny kresťanskej civilizácie – a teda aj Európy – nie sú postavené na čisto rozumovom základe. Západný svet bol vybudovaný na kresťanských princípoch, a preto jediný pravý pohľad na dejiny je pohľad viery. Je to pravý opak toho, k čomu nás priviedlo revolučné hnutie, ktoré sa stalo základom moderných dejín, počnúc luteránskou herézou (porov. J. Ratzinger, Lectio magistralis: Europa, Mondadori, Milano 2004, s. 56).
Pápeži v priebehu dejín opakovane poukazovali na dôležitosť verejného vyznávania viery a jej neoddeliteľnej prítomnosti v spoločenskom živote. Pius XII., pápež, ktorý vyhlásil Máriu za Nanebovzatú Kráľovnú, opakovane vyzýval k obnoveniu kresťanskej civilizácie: „Skutočný pokoj sa nemôže ani zrodiť, ani trvať, jedine v ľudskej spoločnosti, ktorá je postavená na Kristovi, aby všetky veci boli znovuzjednotené a znovu spojené jedine v Kristovi“ (Alla Nobiltà romana, 14. januára 1945).
Cirkev nám dnešnou slávnosťou kladie pred oči Krista Kráľa a spolu s ním aj Kráľovnú neba i zeme – ako záruku našej vernosti vo viere a ako posilu v duchovnom boji, ktorý zvádzame uprostred búrlivých vôd moderného sveta. Všetci cirkevní otcovia, svätí i pápeži nazývali Nanebovzatú Kráľovnou neba. Preto aj pápež Pacelli v roku 1954 povzbudzoval veriacich v nádeji a modlitbe o príchod Máriinho kráľovstva – ktoré je hlasom kresťanskej nádeje.
Mária, ktorá sa skrze svoje zjednotenie s utrpením svojho Syna na Kalvárii stala jedinečným spôsobom účastnou na jeho vykupiteľskom diele, je Spoluvykupiteľkou. Na túto skutočnosť poukázal aj Svätý Otec Lev XIV. vo svojej kázni 9. júna tohto roku, keď povedal, že Máriino materstvo urobilo nepredstaviteľný skok až k krížu, kde sa stáva novou Evou, a že Ježiš ju spojil so svojou vykupiteľskou smrťou.
Boh uskutočnil vtelenie svojho Syna skrze Máriu, a rovnakým spôsobom skrze ňu musí vládnuť vo svete, píše svätý Ľudovít Grignion z Montfortu v traktáte O pravej úcte k Panne Márii. Teraz, keď slávime Nanebovzatú ako Kráľovnú neba i zeme, odhodlajme sa zasvätiť svoj život Jej kraľovaniu a budovaniu kráľovstva Ježiša a Márie.
Pius XII. vysvetľuje: „Zasvätenie nie je prechodný úkon, ale trvalý záväzok na celý život i na večnosť. Nie je to dar polovičný, čisto formálny alebo iba citový, ale skutočný a úplný dar, ktorý sa má uskutočniť v celej plnosti a intenzite kresťanského a mariánskeho života“ (Discorsi e radiomessaggi, VIII, s. 323–324).
Hlboká mariánska úcta, častá modlitba svätého ruženca – aj viackrát v priebehu dňa – bude prvým krokom k príprave apoštolov posledných čias, o ktorých hovorí svätý Ľudovít, že budú vynikať mimoriadnou bojovnosťou. Podľa jeho slov budú chodiť po celom svete a získavať pre vieru všetkých a víťaziť nad všetkými bludmi – ako to robil svätý Dominik.
Modlime sa spolu so svätým Ľudovítom:
«Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Prebuď sa, Pane, vstaň. Prečo predstieraš, že spíš? Vstaň so všetkou svojou všemohúcnosťou, milosrdenstvom a spravodlivosťou. Utvor si vybranú družinu telesných strážcov, aby chránili tvoj dom, bránili tvoju slávu a zachraňovali duše, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier (Jn 10,16) a aby ťa všetci mohli oslavovať vo svojom chráme».
AMEN.
otec Ľubomír
PS: Neváhajte sa na mňa obrátiť s Vašimi otázkami a postrehmi na info@oteclubomir.sk.
