KORUNOVAČNÁ OMŠA - HUDBOU PROTI REVOLÚCII

Zdroj: commons.wikimedia.org

12. decembra vo Vatikáne za prítomnosti Leva XIV. dirigoval Riccardo Muti hudobné dielo - Omšu pri korunovácii Karola X. od Luigiho Cherubiniho, ktorú predviedol mládežnícky orchester Luigi Cherubini a zbor katedrály v Siene „Guido Chigi Saracini”.

Toto podujatie bolo správne prijaté ako znak návratu veľkej sakrálnej hudby do Vatikánu, ktorá počas pontifikátu pápeža Františka chýbala. Voľba tejto omše ako hudobnej pocty Levovi XIV. sa však javí aj ako udalosť plná symbolických narážok.

Luigi Cherubini (1760-1842), veľmi obľúbený skladateľ Riccarda Mutiho, bol jednou z ústredných postáv európskej hudby na prelome 18. a 19. storočia. Narodil sa vo Florencii, ale väčšinu života strávil vo Francúzsku, kde prežil niektoré z najdramatickejších období modernej histórie: Francúzsku revolúciu, éru Napoleona Bonaparteho a reštauráciu monarchie po roku 1814. Bol autorom významných operných a sakrálnych diel a stal sa riaditeľom Parížskeho konzervatória, kde mal rozhodujúci vplyv na európske hudobné vzdelávanie.

Omša pri korunováciu Karola X. predstavuje jeden z vrcholov jeho sakrálnej tvorby: dielo vytvorené pre obrad, v ktorom sa prelínala hudba, teológia a sakrálna politika.

Omša bola skutočne zložená pre korunováciu Karola X. Francúzskeho, ktorá sa konala 29. mája 1825 v katedrále v Remeši. Karol X. (1757-1836), bývalý gróf z Artois, bol bratom Ľudovíta XVI., sťatého gilotínou 21. januára 1793, a Ľudovíta XVIII., ktorý nastúpil na trón v roku 1814 po páde Napoleona, ale zomrel bez potomkov v septembri 1824. Karol X. vládol len šesť rokov a po júlovom prevrate v roku 1830 a abdikácii žil v exile s veľkou dôstojnosťou, čo považoval za skúšku, ktorú mu dopriala Prozreteľnosť. Zomrel v Gorici v roku 1836 a je pochovaný v Castagnavizza spolu s ďalšími členmi francúzskej kráľovskej rodiny.

Karol X. pevne veril v monarchický poriadok a chcel byť korunovaný podľa starobylého rituálu, ktorý v roku 1365 kodifikoval Karol V., ale ktorého pôvod siahal až k pontifikálu Egberta z 8. storočia. Po viac ako osemsto rokov tento rituál neprešiel žiadnymi podstatnými zmenami a Karol X. ho chcel obnoviť v celej jeho úplnosti. Počas obradov kráľ trval na tom, aby v najslávnostnejších momentoch osobne pokľakol, napriek svojmu veku a fyzickým ťažkostiam, tvrdiac, že svätú moc nemožno prijať postojačky. 

Kľúčovým momentom korunovácie bolo pomazanie svätým olejom, ktorý sa podľa tradície uchovával v slávenej svätej ampulke. Podľa rozprávania Hinkmara z Remeša, holubica priniesla túto ampulku z neba svätému Remígiovi, ktorý s olejom, ktorý obsahovala, pomazal Chlodovika, prvého kresťanského kráľa Frankov. Od tej doby bol francúzsky kráľ považovaný takmer za zástupcu Krista, povereného providenciálnou misiou. Kráľovské pomazanie vyjadrovalo posvätný pôvod svetovej moci.

Počas Francúzskej revolúcie, 7. októbra 1792, člen Konventu, protestantský pastor Philippe Rühl, slávnostne rozbil Svätú ampulku na námestí v Remeši, čím verejne odmietol posvätný charakter monarchie. Podľa zápisnice z tej doby však deň predtým bola časť svätého oleja vyňatá zlatou ihlicou a uchovaná, aby mohla byť neskôr použitá na korunováciu Karola X.

Korunovácia Karola X., ktorá sa konala 29. mája 1825 o ôsmej hodine ráno, bola iniciatívou panovníka, ktorý chcel slávnostne potvrdiť návrat posvätnej monarchie po rozvrate spôsobenom revolúciou. Paríž, hlavné mesto revolúcie, zostala na okraji udalosti, zatiaľ čo bolo zvolené mesto Remeš, tradičné sídlo korunovácie francúzskych panovníkov. Bolo to teda hlboko protirevolučné gesto. Kráľ zložil rituálnu prísahu, prijal ostrohy a meč, symboly moci a arcibiskup monsignor de Latil ho pomazal posvätným olejom. Nasledovalo odovzdanie plášťa posiateho ľaliami, prsteňa, žezla, ruky spravodlivosti a nakoniec korunovácie. Hudba Cherubiniho zohrala ústrednú úlohu a sprevádzala kľúčové momenty korunovácie panovníka.

Po omši nasledoval tradičný obrad uzdravenia scrofule, formy tuberkulózy lymfatických uzlín, ktorá bola veľmi rozšírená až do 19. storočia. Podľa starovekej viery mali francúzski králi moc uzdraviť túto chorobu jediným dotykom ruky a vyslovením slov:

„Le roi te touche, Dieu te guérit“ – „Kráľ sa ťa dotýka, Boh ťa uzdravuje“.

Karol X. slávnostne obnovil tento obrad, ktorý predchádzajúci panovníci opustili alebo oslabili. Dotýkal sa chorých jeden po druhom, s úctou, a mnohých uzdravil, ako to potvrdzuje aj historik Marc Bloch vo svojej slávnej knihe Králi divotvorcovia (Les Rois Thaumaturges, 1924). Svätý Tomáš Akvinský v diele De Regimine Principum tvrdí, že posvätné pomazanie dodávalo kráľovi určitý charakter svätosti, o čom svedčia zázraky a uzdravenia vykonané posvätenými panovníkmi. Uzdravenie od scrofule, pomazanie a korunovácia tvorili jeden veľký rituálny jazyk, ktorý omša pri korunovácii Karola X. vyjadruje v celej svojej veľkoleposti.

Táto omša pred dvoma storočiami oslavovala triumf katolíckej monarchie, chápanej nie ako obyčajná forma vlády, ale ako historického vyjadrenia posvätnej civilizácie, v ktorej svetská moc uznávala svoj pôvod v prirodzenom a božskom zákone. Omša pri korunovácii Karola X. od Cherubiniho, ktorá zaznela vo Vatikáne pred Svätým Otcom, pripomenula sakramentálne chápanie moci vlastné kresťanskej civilizácii a nadobudla význam symbolického odkazu na trvalú pravdu: Ježiš Kristus je Kráľom spoločnosti a dejín. Nezdá sa náhodné, že táto udalosť pripadla na sté výročie encykliky Quas primas Pia XI. (1925), v ktorej pápež jasne potvrdil biblický, teologický a duchovný základ sociálneho kráľovstva Krista, večného ideálu každého pravého katolíka.

Prof. Roberto de Mattei

Zdroj: robertodemattei.substack.com

Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!