Koho má voliť a podľa čoho sa má rozhodovať kresťan ?

Zajtra nás čakajú prezidentské voľby. Katolícke Slovensko tápe. Tápu aj mnohí kňazi, ktorí robia propagandu liberálnemu kandidátovi na sociálnych sieťach. Zdá sa, že u nás hlas Cirkvi a jej predstaviteľov nemá veľký vplyv. Keby mal, tak pred 5 rokmi neurobíme chybu, ktorú sme urobili. Prorocky na to vtedy upozornil trnavský arcibiskup, ktorý si za to schytal veľkú dávku kritiky. Aké sú však princípy, ktoré by mali riadiť naše rozhodovanie ako katolíckych veriacich ?

K pochopeniu súčasnej situácie je potrebné zájsť hlboko do dejín. Nominalizmus dal základy Lutherovej revolúcií, ktorá postupne skrze descartovský zvrat prispela k radikálnemu oddeleniu duchovného a telesného a následne aj politického a duchovného života. (K prehĺbeniu tejto problematiky odporúčam knihu amerického autora Brad Gregory, The unintended reformation).  Ako je dobre známe Lutherova schizma bola motivovaná aj snahou panovníkov, ktorí chceli získať politickú nezávislosť od katolíckej cirkvi a princípov, ktoré ju riadili. Lutheránska revolúcia sa napokon stala základom Francúzskej revolúcie (1789). Napoleonove potupenie pápeža a napokon svojvoľná korunovácia sú toho emblémom. Tu má svoje korene popretie monarchie, ako moci danej panovníkovi Bohom, ktoré následne vyústi do modernej demokracie ako moci pochádzajúcej od človeka. Z toho vznikli hlavné ideológie 19. a 20. storočia, liberalizmus a socializmus, ktorých výrazom bol stranícky systém.

Kým v minulosti bola pre spoločnosť riadiacim princípom pravda, ktorá má svoje plné vyjadrenie v Bohu v súčasnosti je princípom spoločnosti získanie moci. Moc už preto nepochádza od Boha, ale pochádza od ľudu a jeho rozhodnutia, ktoré je viac, či menej vedomé. Po vzniku zjednoteného Talianska vplyvom slobodomurárskej revolúcie v roku 1861 pápež blahoslavený Pius IX. dokonca zakázal katolíkom účasť na voľbách po napadnutí Ríma v septembri 1870. Katolíci nemohli ani voliť ani byť volení. Pápež Lev XIII., potvrdil toto rozhodnutie. Pius X. vydáva v roku 1904 encykliku Il fermo proposito, autorizuje veriacich aby sa zúčastnili volieb.

Nasledujúci pápeži neboli veľmi naklonení k pôsobeniu katolíkov v politike, keďže si boli vedomí, že kým poslanie katolíka spočíva v hľadaní, žití a ohlasovaní pravdy, poslanie politika v modernej demokracií spočíva v získavaní konsenzu, ku ktorému vedú nevyhnutné kompromisy. K dosiahnutiu čo najväčšieho konsenzu je napokon nevyhnutné sa zrieknuť pravdy, aby sa získala čo najväčšia časť elektorátu.

Teraz však prejdime k terajším prezidentským voľbám. Cirkevná hierarchia ani nikto z biskupov nezaujali konkrétne stanovisko v súčasnej situácii. Najvýraznejším a najdôležitejším stanoviskom ohľadom politického života zo strany Cirkvi bolo stanovisko biskupa Mons. Chautura ohľadom KDH, v ktorom jednoznačne okrem iného povedal: „KDH nereprezentuje cirkev, ba mnohokrát ani samotných kresťanov, a to zvlášť vtedy, keď sa názorovo prikláňa k liberálom...“. Niekto by mohol namietať, prečo sa biskup montuje do politiky? Okrem toho, že biskupi aj kňazi sú občanmi štátu a majú právo na svoj názor, je ich povinnosťou zaujať stanovisko v otázkach morálky a teda aj politiky, keďže úzko súvisia. Hoci je Mons. Chautur už emeritným biskupom, je to len čisto právna záležitosť, avšak neprestáva byť biskupom, a teda nástupcom apoštolov. Ako taký je naďalej ohlasovateľom Evanjelia a jeho slová je potrebné brať vážne.

Ako je známe strana KDH verejne podporila Ivana Korčoka. Práve aj takáto politická podpora tomuto kandidátovi poukazuje na to, čo som napísal vyššie. Zrieknutie sa pravdy s cieľom získania politického kompromisu a moci. Akým kľúčom sa teda má riadiť kresťan pri týchto i iných voľbách ?

Na prvom mieste je proti kresťanskej viere voliť kandidáta, ktorý presadzuje hodnoty v rozpore s prirodzeným zákonom. Existuje istá hierarchia hodnôt a právd. V rozpore s takýmito hodnotami je napríklad presadzovanie a podpora v otázkach Genderu, LGBTI. V tomto duchu vyzvali slovenský elektorát aj otcovia biskupi pred voľbami minulého roku, keď pozývali nevoliť zástancov ideologickej kolonizácie, ako to nazýva pápež František. Takouto otázkou je aj zrieknutie sa národnej suverenity, keďže láska k vlasti priamo vychádza zo 4. Božieho prikázania. Z tohto dôvodu je pohoršlivé ak sa nájdu kňazi, ktorí sa nehanbia verejne prejaviť Korčokovi podporu. Zároveň je potrebné odmietnutie každého kandidáta, ktorý podporuje hodnoty vychádzajúce z komunistickej a fašistickej ideológie.

Je zaujímavým fenoménom súčasnosti, že často sa nálepkujú niektorí za cieľom diskreditácie ako fašisti, ale už sa nehovorí o súčasných komunistoch, resp. neomarxistoch. Tí, rovnako ako ich predchodcovia, stavajú svoje základy na materializme, ktorý akýmkoľvek spôsobom popiera duchovno. Gender či LGBTI vychádzajú práve z takejto filozofie. Je najvyšší čas, aby sme ako post-komunistická krajina oprášili dedičstvo mučeníkov komunizmu a odhalili aj ich súčasníkov, ktorí si na seba obliekli nový, farebnejší kabát.

Niekto by mohol namietať, že čo nás po jednej téme, ako LGBTI a registrované partnerstvá. Sú aj iné, pre bežného človeka dôležitejšie témy. Jeden z najväčších mysliteľov kardinálskeho kolégia v uplynulých desaťročiach kardinál Carlo Caffarra 27.6.2015 v rozhovore pre časopis Tempi poznamenal: „Toto je koniec. Európa zomiera... Homosexualita sa vyzdvihuje. Je to odporné. Tvárou v tvár takýmto skutočnostiam, ktoré svedčia o zatemnení ľudskej mysle, Caffarra tvrdí, že "ide o diabolské dielo" proti veľkej stavbe Stvorenia, ktorá spočíva na dvoch pilieroch: muž - žena.“

Voľby sú voľbami medzi rôznymi kompromismi. Sú však princípy, od ktorých kresťan nemôže ustúpiť. Nie sú nikdy rozhodnutím proti niekomu, ale oveľa náročnejšou voľbou v prospech niekoho. V prospech toho, ktorý sa otvorene hlási čo najviac k princípom prirodzeného a podľa možnosti aj nadprirodzeného poriadku. Čím bude spoločnosť menej kresťanskou a náboženstvo sa bude redukovať na osobný sentiment jednotlivca (hodnota vychádzajúca znova z luteránskej revolúcie), tým budú každé voľby pre kresťana náročnejším rozhodnutím. Rozhodnutím, za ktoré budeme ako za každé jedno rozhodnutie nášho života niesť zodpovednosť pred Bohom v momente kedy predstúpime pred Jeho tvár. Tam už nebude priestor pre politické manévre, ale jedine na holú pravdu.

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!