Mária, Matka dôvery

V Ríme, v kaplnke Pápežského rímskeho seminára pri bazilike sv. Jána v Lateráne, sa už viac ako dve storočia uctieva obraz Panny Márie známy pod názvom „Matka dôvery“ (Madonna della Fiducia). Tento malý obrázok, na ktorom Panna Mária láskyplne drží v náručí Dieťa Ježiša, má veľký teologický a duchovný význam.

Čo je to vlastne dôvera alebo istota? Svätý Tomáš Akvinský o nej hovorí v článku 6 otázky 129 Summa Theologiae, Secunda-Secundae. Tento článok je venovaný „veľkodušnosti“. Veľkodušnosť je to, čo nazývame veľkosťou mysle, šľachetnosťou charakteru a ducha.

Dominikánsky teológ páter Antonio Royo Marin definuje veľkodušnosť ako „cnosť, ktorá človeka nabáda robiť veľké, nádherné a čestné veci v každom druhu cnosti“ (Teológia kresťanskej dokonalosti, Edizioni Paoline, Rím 1965, s. 704). Dôvera, ktorá je formou veľkodušnosti, je určite prejavom statočnosti, ale nielenže sa stavia proti zlu, ale usiluje sa o veľké dobro, preto svätý Tomáš vysvetľuje, že „keďže statočnosť riadne upevňuje človeka proti zlu, kým veľkodušnosť ho upevňuje pri dosahovaní dobra, je jasné, že dôvera patrí viac pod veľkodušnosť ako pod statočnosť“ (q. 129, čl. 6, ad 2).

Dôvera alebo istota je teda cnosťou veľkodušných, tých, ktorí uplatňujú cnosť statočnosti, pretože sa usilujú o veľké dobrá, ale je aj cnosťou tých, ktorí dúfajú, pretože čelia ťažkostiam, s ktorými sa stretávajú, v presvedčení, že ich prekonajú a zvíťazia. Z tohto spojenia statočnosti a nádeje vzniká vo veľkodušných a veľkorysých srdciach čnosť dôvery, ktorú možno definovať aj ako nádej oživenú statočnosťou. Preto svätý Tomáš definuje dôveru: „spes roborata ex aliqua firma opinione“: dôvera je „nádej posilnená pevným presvedčením“ (Summa Theologiae, q. 129, art. 6, ad 3).

Nádej je teologická cnosť, ktorá nás privádza k Bohu a upevňuje nás v jeho dobrote a všemohúcnosti. Dôvera presahuje nádej, resp. je to silnejšia, intenzívnejšia nádej, ktorá sa s väčšou dokonalosťou odovzdáva do Božej vôle. Rozdiel medzi nádejou a dôverou, hovorí páter Thomas de Saint-Laurent (1879-1949) vo svojom slávnom diele Kniha dôvery, nie je rozdiel v podstate, ale len v stupni a intenzite. „Neisté svetlo úsvitu a oslnivé svetlo Slnka na poludnie je súčasťou toho istého dňa. Tak aj dôvera a nádej patria k tej istej cnosti: jedna je len plným rozvinutím druhej.“

 V Taliansku bola Kniha dôvery otca de Saint-Laurenta niekoľkokrát znovu vydaná vydavateľstvom Edizioni Fiducia, ktoré chce v jej mene vzdať hold cnosti tak málo známej medzi kresťanmi, ale takej dôležitej pre náš duchovný život. „Je to dôvera, nič iné ako dôvera, ktorá nás musí viesť k Láske!“ píše svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša (Súborné dielo, Libreria Editrice Vaticana, s. 197), ktorá s veľkodušným srdcom ide až tak ďaleko, že hovorí: „Stále cítim tú istú odvážnu dôveru, že sa stanem veľkou sväticou, lebo sa nespolieham na svoje zásluhy, veď nijaké nemám, ale dúfam v toho, ktorý je sám Cnosťou a Svätosťou. On jediný sa uspokojí s mojím slabým úsilím, pozdvihne ma až k sebe, zahrnie ma svojimi nekonečnými zásluhami a urobí ma svätou.“ (Diela, s. 210).

Dôvera je duchovný dar, o ktorý musíme naliehavo prosiť v modlitbe. Medzi najkrajšie modlitby na získanie dôvery patrí modlitba svätého Claudia de La Colombière (1641-1682), ktorá znie takto:

„Môj Pane a môj Bože, som tak presvedčený, že sa staráš o všetkých, ktorí v Teba dúfajú, a že nič nemôže chýbať tým, ktorí od Teba všetko očakávajú, že som sa rozhodol do budúcnosti žiť bez akýchkoľvek starostí a všetky svoje starosti prenášať na Teba.

Ľudia ma môžu pripraviť o všetok majetok i o samotnú česť, choroba ma môže pripraviť o silu a prostriedky, aby som Ti slúžil, hriechom môžem stratiť aj Tvoju milosť, ale nikdy, nikdy nestratím dôveru v Teba. Zachovám si ju až do konca svojho života a diablovi sa pri všetkej jeho snahe nikdy nepodarí vytrhnúť mi ju.

Nech iní očakávajú svoje šťastie od bohatstva a svojho rozumu; nech sa spoliehajú aj na nevinnosť svojho života, prísnosť svojho pokánia, množstvo svojich dobrých skutkov a vrúcnosť svojich modlitieb; ale ja všetku svoju dôveru vkladám do svojej dôvery; do dôvery, ktorá nikdy nikoho neoklamala.

Preto mám absolútnu istotu, že budem večne šťastný, pretože mám neochvejnú dôveru, že to tak je, a pretože v to dúfam výlučne od Teba.

Zo svojej smutnej skúsenosti musím, žiaľ, priznať, že som slabý a nestály; viem, čo dokážu pokušenia urobiť s tými najlepšími cnosťami; no nič ma nemôže vystrašiť pokiaľ si zachovám túto pevnú dôveru v Teba; budem v bezpečí pred každým nešťastím a som si istý, že budem dúfať aj naďalej, pretože dúfam pre tú istú nemennú nádej.

Napokon, môj Bože, som hlboko presvedčený, že dôvera, ktorú v Teba mám, nikdy nebude príliš veľká a že od Teba dostanem vždy viac, než som dúfal.

Taktiež dúfam, Pane, že ma podržíš v mojich slabostiach; podržíš ma v najprudších útokoch; spôsobíš, že moja malátnosť zvíťazí nad mojimi najhroznejšími nepriateľmi.

Mám dôveru, že ma budeš vždy milovať, a že aj ja ťa budem na oplátku milovať navždy. A aby som túto svoju dôveru doviedol na najvyšší stupeň, dúfam, ó, môj Stvoriteľ, že Ťa prijmem od Teba samého, na čas i na večnosť.“

Dôvera nám dáva istotu, že naše modlitby budú vyslyšané, a prvá vec, o ktorú musíme prosiť, je práve dôvera, ktorá nám neomylne prinesie všetky duchovné dobrá, o ktoré prosíme, a dokonca aj tie materiálne, pokiaľ nie sú na ujmu duchovným dobrám, ktorým musí byť všetko podriadené. Nič sa však nestratí z našich modlitieb, ktoré sú spojené so zvolaním "Mater mea, fiducia mea".

Obraz Panny Márie Dôvery, ktorý je uctievaný v Rímskom seminári, nám svojím láskavým a utešujúcim pohľadom vyjadruje túto pravdu; nič nie je odopreté tým, ktorí dôverujú Panne Márii. Všetko v nej a pre ňu je pre nás možné.

Prof. Roberto de Mattei

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!