Zrejme každý zachytil dianie ohľadom odvolania známeho kňaza Marka Orka Váchu z akademickej farnosti svätého Salvátora v Prahe pražským arcibiskupom. Tu Vácha sekundoval známemu kňazovi prof. Tomášovi Halíkovi. Vácha odslúžil naozaj svätokrádežnú omšu v priestoroch reštaurácie. Hneď na úvod omše, ktorá je dohľadateľná na YouTube, pozval prítomných nie k zbožnosti a sústredeniu, ale keby niekto z nich chcel pivko či niečo iné na smäd, pri pulte krčmy, kde sa omša odohráva, ho obslúžia. Na to, že nejde o nič neobvyklé ani u nás, sme poukázali pred rokom v podobnom prípade – svätej omši slúženej kňazom pápežských misijných diel na Slovensku.

Priatelia, 15. februára, pred 61 rokmi odovzdal v Ríme svoju šľachetnú dušu svojmu Stvoriteľovi páter Reginald Garrigou-Lagrange z Rádu dominikánov. V našich končinách je jeho meno známe aj v súvislosti s pápežom Jánom Pavlom II., keďže bol školiteľom jeho doktorskej práce na neskoršej Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského.

Nie je potrebné mnohým zdôrazňovať ideologické a progresivistické smerovanie denníka Postoj, ktorý sa síce prezentuje ako konzervatívny, no jeho obsah čoraz častejšie vyvoláva pochybnosti o tejto nálepke. Po udalostiach v denníku Štandard sa skutočne konzervatívne zmýšľajúci ľudia na Slovensku opäť ocitli v mediálnej izolácii. Istou útechou im môže byť ešte český denník Echo. Bežne sa k obsahu Postoja nevyjadrujem, ale keďže tentoraz zverejnili článok, ktorého som bol priamym aktérom a v ktorom sa spomína osoba, ktorú si veľmi vážim, považujem za potrebné reagovať. Už v minulosti som upozornil na demagógiu Postoja v súvislosti s návštevou Mons. Schneidera na Slovensku, pričom môj článok na túto tému je stále dostupný.

Od súmraku až do polnoci 1. januára roku 1300 sa davy Rimanov tlačili v konštantínovskej bazilike svätého Petra. Rozšírila sa totiž správa, že návšteva hrobu svätého Petra prináša odpustenie časných trestov za vlastné hriechy. Pápež Bonifác VIII., Benedetto Caetani, ktorý v tom čase už päť rokov spravoval Cirkev a bol vynikajúcim znalcom práva, dal preskúmať Archív a Pápežskú knižnicu, aby našiel potvrdenie tohto presvedčenia.

Rok, ktorý sa práve skončil, je ťažké hodnotiť a rok, ktorý sa práve začal, je ťažké predpovedať, pretože už nejaký čas sa na svetovej scéne objavujú dobré signály a symptómy, ktoré sa striedajú a prekrývajú s tými zlými, ba niekedy sa jeden prelieva do druhého.

Je to presne rok, čo som absolvoval veľmi zaujímavé stretnutie s nemeckým kardinálom Walterom Kasperom, ktorý čoskoro oslávi svoje 92. narodeniny. Pri tejto príležitosti som mu zavinšoval aj s flašou dobrého, vypáleného ovocia.

Priatelia, čisto hypotetická otázka, na spôsob stredovekých scholastikov. Nedávno sa ma pokúsil skoliť akýsi vírus, a tak som mal viac času uvažovať o dianí okolo nás. Nebudem politizovať, ale ako občan, ktorý sa považuje za liberála v pravom zmysle slova, sa chcem zamyslieť. Nech máme akýkoľvek politický názor, mal by byť v prvom rade odôvodnený rozumom.

Nedávno sme slávili liturgickú spomienku na svätého Františka Saleského, no pripomíname si aj ďalšie výročie – jeho vyhlásenie za patróna novinárov a katolíckych spisovateľov, ku ktorému došlo 26. januára 1923.

„Hamburger tam, kde ho nečakáte“ je slogan, ktorý vytlačil farár z Trissina v Benátskom regióne don Domenico Pegoraro na plagáty, aby prilákal mladých ľudí bezplatnými hamburgermi, ktoré sa rozdávali a jedli na stole v kostole v piatok 31. januára večer. Zo strany veriacich, ale aj katolíckej tlače sa ozvalo veľa kritiky, biskup z Vicenzy Giuliano Brugnotto je však na strane farára a pre denník „Corriere Veneto“ povedal: „Chápem, že môže dôjsť k určitej reakcii zo strany tých, ktorí si myslia, že posvätné je nedotknuteľné už zo svojej podstaty. Ak sa vrátim k tomu, čo hovorí evanjelium, z cirkevného hľadiska si myslím, že je dôležité zahrnúť a venovať pozornosť všetkým, a mladí ľudia nemajú byť vylúčení, naopak, sú jednou z kategórií, ktorá je určite súčasťou dnešnej krehkosti, preto si myslím, že je správne dať im priestor, s náležitou pozornosťou, aj na posvätných miestach. Ježiša označili za žobráka a opilca,“ uzatvára biskup s úsmevom, “ale keby tu bol dnes, verím, že by takéto iniciatívy privítal a schválil.“

V dnešnej dobe, keď sa často hovorí o ekumenizme a jednote kresťanov, sa môže zdať, že všetky cirkvi a vierovyznania sú si rovné. Táto predstava však nie je v súlade s učením Cirkvi, ktoré jasne hovorí o jedinej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi ustanovenej Ježišom Kristom. V článku sa zamýšľame nad tým, čo skutočne znamená jednota kresťanov, ako ju chápe Katolícka cirkev, a prečo je návrat do jej lona jedinou cestou k plnej jednote vo viere a spáse.

Doktrinálny uhol pohľadu, z ktorého sa dnes chceme pozerať, je uhol pohľadu Leva XIII. zachytený v jeho hlbokej a jasnozrivej encyklike o dejinách s názvom „Parvenu à la vingt cinquième année“. Veľký pápež učí, že celý pokrok kresťanského Západu by nikdy neexistoval bez nadprirodzeného pôsobenia Cirkvi. To ona pozdvihla ľudstvo na vysokú morálnu úroveň, ktorú dosiahlo v stredoveku; to ona naučila ľudí zásadám politickej a sociálnej múdrosti, z ktorých vzišiel ten aspekt civilizácie, ktorý sa právom nazýva kresťanský; to v jej lone prekvitala teológia, filozofia, umenie a spoločenský život.

Minulý týždeň v podcaste o projekte X s Elonom Muskom vyhlásila líderka Alternative für Deutschland Alice Weidelová niečo, čo vyvolalo veľký rozruch najmä v ľavicových kruhoch. Na otázku, čo si myslí o Hitlerovi (vzhľadom na obvinenia AfD z nacizmu), Weidelová povedala: „Hitler bol národný socialista; až po vojne dostal falošnú nálepku pravičiara, konzervatívca. (...) Hitler bol komunista, považoval sa za socialistu“.

Kardinál Gerhard Müller sa vo včerajšej homílii, ktorú predniesol v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme počas medzinárodnej konferencie anglicky hovoriacich kňazov (13. - 17. januára), venoval kríze súčasného kňazstva.

Prípad pápeža Honória je jedným z najkontroverznejších v dejinách Cirkvi. Ako správne poznamenáva cirkevný historik Emile Amann v rozsiahlom hesle, ktoré venuje otázke Honória v Dictionnaire de Théologie Catholique (zv. VII, coll. 96-132), k problému treba pristupovať nezaujato a s pokojnou nestrannosťou, ktorú história dlhuje minulým udalostiam (col. 96).

Anjelský hrad v Ríme, miesto, kde sa história prelína s vierou. Tu prechádzal Gregor Veľký počas kajúcnej procesie, tu utekal blahoslavený Pius IX. pred slobodomurármi, a tu kráčal kardinál George Pell na cestách za modlitbou a rozjímaním. Dnes, presne dva roky od jeho smrti, si pripomíname tohto muža, ktorý sa stal symbolom odvahy, viery a pravdy – ale aj nenávisti, útokov a lží.

Pápež František oficiálne vyhlásil za sväté 16 bosých karmelitánok z Compiègne, popravených počas vlády teroru za Francúzskej revolúcie, prostredníctvom zriedkavého postupu „ekvipolentnej kanonizácie“.

Matka Tereza od svätého Augustína a jej 15 spoločníčok, ktoré boli popravené gilotínou v Paríži za spevu chválospevov, môžu byť okamžite uctievané na celom svete ako svätice Katolíckej cirkvi.

8. decembra 2024 celý svet obdivoval nádheru katedrály Notre-Dame, obnovenej po ničivom požiari z 15. apríla 2019, v celej kráse jej vitráží, veží a najmä centrálnej veže. A celý svet označil spoločné úsilie, ktoré umožnilo dokončiť reštaurátorské práce len za päť rokov, za zázrak.

Jeden z prvých otcov oratória, spoločník svätého Filipa Neriho, dával v otázke milosti prednosť tým autorom, ktorí pripisovali väčšiu dôležitosť Božej zvrchovanosti než slobodnej ľudskej vôli. Týmto sa tento svätý kňaz Oratória ukázal nielen ako verný žiak svätého Tomáša, ale dokázal tento teologický postoj preniesť aj do svojho duchovného života. Preto, píše otec Faber, „osvojil si zvyk brať všetko z Božej strany a uvažovať o všetkom z Božieho hľadiska“, pretože tí, ktorí milujú Boha, vždy stoja na jeho strane.

8. december je pre Cirkev veľkou slávnosťou. Oslavuje sa ním nepoškvrnené počatie Presvätej Bohorodičky; v bezhriešnosti Božej Matky nám Prozreteľnosť realisticky ukazuje vykúpené ľudstvo. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí urobil Pius IX. 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus, v ktorej sa uvádza: „Nepoškvrnené počatie Panny Márie: „Vyhlasujeme a definujeme, že učenie, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola jedinečným milostivým privilégiom všemohúceho Boha, s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto ho musia všetci veriaci pevne a stále veriť“.