Prípad pápeža Honória je jedným z najkontroverznejších v dejinách Cirkvi. Ako správne poznamenáva cirkevný historik Emile Amann v rozsiahlom hesle, ktoré venuje otázke Honória v Dictionnaire de Théologie Catholique (zv. VII, coll. 96-132), k problému treba pristupovať nezaujato a s pokojnou nestrannosťou, ktorú história dlhuje minulým udalostiam (col. 96).

Anjelský hrad v Ríme, miesto, kde sa história prelína s vierou. Tu prechádzal Gregor Veľký počas kajúcnej procesie, tu utekal blahoslavený Pius IX. pred slobodomurármi, a tu kráčal kardinál George Pell na cestách za modlitbou a rozjímaním. Dnes, presne dva roky od jeho smrti, si pripomíname tohto muža, ktorý sa stal symbolom odvahy, viery a pravdy – ale aj nenávisti, útokov a lží.

Pápež František oficiálne vyhlásil za sväté 16 bosých karmelitánok z Compiègne, popravených počas vlády teroru za Francúzskej revolúcie, prostredníctvom zriedkavého postupu „ekvipolentnej kanonizácie“.

Matka Tereza od svätého Augustína a jej 15 spoločníčok, ktoré boli popravené gilotínou v Paríži za spevu chválospevov, môžu byť okamžite uctievané na celom svete ako svätice Katolíckej cirkvi.

8. decembra 2024 celý svet obdivoval nádheru katedrály Notre-Dame, obnovenej po ničivom požiari z 15. apríla 2019, v celej kráse jej vitráží, veží a najmä centrálnej veže. A celý svet označil spoločné úsilie, ktoré umožnilo dokončiť reštaurátorské práce len za päť rokov, za zázrak.

Jeden z prvých otcov oratória, spoločník svätého Filipa Neriho, dával v otázke milosti prednosť tým autorom, ktorí pripisovali väčšiu dôležitosť Božej zvrchovanosti než slobodnej ľudskej vôli. Týmto sa tento svätý kňaz Oratória ukázal nielen ako verný žiak svätého Tomáša, ale dokázal tento teologický postoj preniesť aj do svojho duchovného života. Preto, píše otec Faber, „osvojil si zvyk brať všetko z Božej strany a uvažovať o všetkom z Božieho hľadiska“, pretože tí, ktorí milujú Boha, vždy stoja na jeho strane.

8. december je pre Cirkev veľkou slávnosťou. Oslavuje sa ním nepoškvrnené počatie Presvätej Bohorodičky; v bezhriešnosti Božej Matky nám Prozreteľnosť realisticky ukazuje vykúpené ľudstvo. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí urobil Pius IX. 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus, v ktorej sa uvádza: „Nepoškvrnené počatie Panny Márie: „Vyhlasujeme a definujeme, že učenie, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola jedinečným milostivým privilégiom všemohúceho Boha, s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto ho musia všetci veriaci pevne a stále veriť“.

Zastavme sa na úbočí kopca, vnímajme tmavnúcu noc a premýšľajme o obrovskom priestore zeme, ktorý sa rozprestiera všade navôkol a ďaleko od tejto novej a skrytej svätyne, ktorú sa Boh chystá posvätiť takým autentickým posvätením.

Stred všetkých svetov

Svätá jaskyňa osvetľuje rozsiahle oblasti v Božej mysli a odhaľuje nám ich pomocou zmesi symbolov a skutočností. Veď čo nám zjavuje červenkastý lampáš, ktorý vietor kolíše v rukách svätého Jozefa? Stred svätej jaskyne je pred naším pohľadom stále skrytý.

„Radostná nedeľa“ (Domenica Gaudete) určuje tón celého obdobia Adventu. Liturgia tohto špeciálneho dňa nás pozýva radovať sa. „Bratia, radujte sa vždy v Pánovi; opakujem, radujte sa,“ hovorí svätý Pavol v Liste Filipanom (4,4), čo je aj vstupná antifóna svätej omše. Dôvodom, prečo máme byť naplnení božskou radosťou, je, že Pán je blízko; jeho príchod je predo dvermi. Tento motív nás bude sprevádzať až do vianočného obdobia, keď naše úpenlivé volanie k nebu, aby z oblakov padal dážď Spravodlivého: božská rosa zrodí Spasiteľa. Toto je radosť par excellence. Kresťanská radosť, zakorenená v istote, že Pán príde, je aj dôvodom našej nádeje. Radosť je nádejou, že Božie kráľovstvo je blízko. Naopak, nádej dáva našej radosti dokonalosť, pretože Božie kráľovstvo je medzi nami: Kristus je s nami, je Emanuel. Pravá radosť existuje len tam, kde je nádej, a nádej trvá, keď je plná radosti.

Drahí bratia a sestry!
Srdečne ďakujem kardinálovi Re za jeho slová blahoželania; to nikdy neomrzí! A toto je krásne. Ďakujem vám, Vaša Eminencia, za váš príklad ústretovosti a lásky k Cirkvi.
Kardinál Re hovoril o vojne. Včera [latinského] patriarchu Jeruzalema nevpustili do Gazy, ako sľúbili, a včera bombardovali deti. Toto je krutosť. Toto nie je vojna. Chcem to povedať, pretože sa to dotýka srdca. Ďakujem za tento odkaz, Vaša Eminencia, ďakujem!
Názov tohto príhovoru je „Dobrorečte a nezlorečte“

Kanonik Pierre Feige, ktorý sa narodil v hornom Savojsku a žil v rokoch 1857 - 1947, okrem toho, že bol horlivým predstaveným diecéznych misionárov v Meaux a generálnym riaditeľom Société des Filles de Saint François de Sales, bol plodným autorom diel inšpirovaných savojskou duchovnou tepnou, ktorá sa vinie od svätého Františka Saleského až po otcov Josepha Tissota (1840 - 1894) a Françoisa de Sales Polliena (1853 - 1936). Casa Editrice Fiducia nám znovu predkladá dielo, ktoré je krásne a užitočné pre zmätené duše túžiace po vnútornej výžive, ktoré túžia žiť svoj katolícky život bez prílišných svetských sirén prichádzajúcich, žiaľ, aj z Cirkvi. Je to dielo kanonika Pierra Feigeho Santificare il momento presente.

Pamiatka svätej Lucie, panny a mučeníčky, sa slávi 13. decembra. Lucia, patrónka Syrakúz, je popri svätej Agáte a svätej Rozálii, ktoré svietia v Katánii a Palerme, jednou z troch slávnych svätíc kresťanskej Sicílie. Jej meno má tú česť byť v omšovom kánone spojené s menami Agáty, Agnesy a Cecílie.

Priatelia, niekoľko fotografií zo stretnutia so svätým otcom v sobotu. Stretnutia som sa zúčastnil s niekoľkými predstaviteľmi Francúzskej republiky a ich príbuznými.

Pohľad svätých je iný ako akýkoľvek iný pohľad: vyjadruje život ich duše. Nie je však ľahké ho zobraziť. Pre umelca je ľahšie zobraziť fyziognómiu mužov alebo žien spustošených neresťami ako fyziognómiu svätcov, ktorí v črtách tváre vyjadrujú svoje cnosti. Jednou z predností obálky knihy Cristiny Siccardi venovanej svätej Kláre z Assisi, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Sugarco Editions s predslovom otca Serafina Tognettiho, je práve toto. Rímska výtvarníčka Barbara Ferabecoliová umne vyjadrila tvár svätej Kláry na obraze vyhotovenom pre obálku tejto nádhernej biografie, ktorej názov je „Svätá Klára bez filtrov“ a podtitul znie: „Jej slová, jej skutky, jej pohľad“. V tejto knihe, ktorú považujem za jedno z jej najlepších diel, Cristina Siccardi skôr než rozprávanie o živote svätej Kláry účinne načrtáva jej charakter, jej duchovnú fyziognómiu.

Dnešné noviny ma zdvihli z kresla. Obchodné reťazce vraj prestanú ponúkať živých kaprov, pretože im táto naša tradičná vianočná zvyklosť údajne spôsobuje utrpenie. Tak sa pýtam: v spoločnosti, kde sa denne legálne zabíjajú nenarodené deti v lone matiek, naozaj niekoho dojme osud kapra? Toto je vrchol absurdity.

Uverejňujeme meditáciu anonymného benediktínskeho mnícha, napísanú pri príležitosti sviatku Boha Otca, ktorý pripadá na 7.augusta, podľa preferencií vyjadrených samotným nebeským Otcom v zjaveniach, ktoré v roku 1932 dostala sestra Eugénia Ravasio (1907-1990) a ktoré za pravdivé uznal vtedajší grenobelský biskup Mons. Alexandre Caillot (viac pozri tu).

Z nápadu pátra Samueleho Pinnu sa zrodila neperiodická rubrika „Dietro le quinte“ (V zákulisí), ktorá chce predstaviť tých dôležitých ľudí, ktorí pracujú pre dobro a nie vždy sa objavujú v prvom rade, ale často sú „v zákulisí“. Dnes sa Don Pinna stretáva s Mons. Inom Biffim, už veselým deväťdesiatnikom, ktorému ďakujeme mu aj za jeho hodnotnú teologickú prácu.

Svätý Otec, vďačný za pocity, ktoré vás k tomuto gestu viedli, vás uisťuje o svojej modlitbovej spomienke a, zatiaľ čo vás povzbudzuje, aby ste s radosťou pokračovali v službe Evanjeliu a Cirkvi, zo srdca vám udeľuje Apoštolské požehnanie, ktoré ochotne rozširuje aj na vašich blízkych a na všetkých, ktorí sú zverení do vašej pastoračnej starostlivosti.

Spoločnosť založená na protestantskej pracovnej etike, spoločnosť bez prestávok, je antihumánna spoločnosť, ktorá zaobchádza s ľuďmi ako so strojmi.

Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. 1 Tim 6,10

Kongregácia Regulárnych klerikov svätého Pavla, známa ako barnabiti, oslavuje tretiu novembrovú sobotu Pannu Máriu, Matku Božej Prozreteľnosti, ktorej vzdáva osobitnú úctu. Po smrti zakladateľa tohto rádu, svätého Antona Mária Zaccariu (1502 - 1539), sa kult Božej prozreteľnosti vyjadroval úctou k obrazu s názvom Mater Divinae Providentiae, ktorý okolo roku 1580 namaľoval Scipione Pulzone da Gaeta a ktorý bol vystavený v každom barnabitskom dome a kaplnke. V roku 1744 Benedikt XIV. povolil, aby sa v sobotu pred treťou novembrovou nedeľou v Ríme v Kostole svätého Karola „ai Catinari“ slávila omša Panny Márie, Matky Božej Prozreteľnosti. Páter Benedetto Nisser, generálny predstavený barnabitov, 5. augusta 1896 nariadil, aby každý regulárny klerik mal vo svojej rezidencii kópiu tohto obrazu.