V dňoch po jeho smrti 31. decembra viacerí komentátori vyjadrili nádej, že Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. a emeritný pápež, bude nakoniec vymenovaný za učiteľa Cirkvi. Vo svetle týchto nádejí som si myslel, že by bolo zaujímavé vrátiť sa k rozhovoru, ktorý som viedol s vtedajším kardinálom Ratzingerom, prefektom Kongregácie pre náuku viery, keď som pripravoval Svedectvo nádeje, prvý zväzok môjho dvojzväzkového životopisu pápeža Jána Pavla II.

Ako kňazi sa často stretávame s rozličnými problémami, s ktorými sa na nás ľudia obracajú. V súčasnosti sa zdá byť takmer nemožné viesť rodinný život v súlade s Božími prikázaniami. Akoby ľudia nemali silu vzdorovať svetu, ktorého hodnoty sú úplne na druhej strane. Málokto z tých, ktorí k nám prichádzajú si však uvedomuje, že najdôležitejšie pre to aby obstál je jeho denný život modlitby, v súlade s katolíckou tradíciou, teda jeho osobné posvätenie.

Už prebehlo niekoľko dní od pohrebu Benedikta XVI., a až čas overí všetky tie slová, ktoré o jeho posolstve zazneli. Superlatívmi nešetril takmer nikto, ani jeho najzarytejší nepriatelia, vrátane predsedu nemeckých biskupov, ktorý si na Silvestra otváral šampanské zrejme dvakrát- raz doobeda, raz v noci, na Nový rok. Nie je možné rozčleňovať posolstvo ani pontifikát emeritného pápeža do akýchsi kľúčových myšlienok.

Predvčerom sme mali sviatok obrátenia svätého Pavla. Skončil tzv. týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Pôvodne sa však tieto dni volajú oktávou moditieb za jednotu s Petrovým Stolcom. Na mnohých weboch bolo uvádzané, že sviatok zaviedol otec Wattson, avšak nikde nebolo uvedené, že to bol konvertita z anglikanizmu na katolícku vieru. V roku 1958, pri príležitosti 50. výročia oktávy jednoty s Petrovým stolcom, významný morálny teológ páter Francis Connell vo svojom príhovore povedal:

Internet zaplavili svedectvá o Benediktovi XVI., tohto „leva s nežným srdcom“ . Pôvodne toto označenie dal jeden francúzsky dokumentárny film môjmu obľúbenému politikovi- Winstonovi Churchillovi. Avšak Lev je z pohľadu odborníkov na erby aj znakom sily , samotného Ježiša Krista. Za týmto bojovníkom o čistotu katolíckej viery však bilo krehké, nežné srdce. A jeho čaru som podľahol už ako žiak základnej školy.

Po smrti emeritného pápeža Benedikta XVI. a kardinála Georgea Pella vyšlo najavo, že každý z nich vzniesol vážnu kritiku niektorých aspektov učenia a riadenia Cirkvi pápežom Františkom. Ako by mohol pápež na tieto kritiky reagovať? Ako som vysvetlil na inom mieste, Cirkev výslovne učí, že aj pápežov môžu veriaci za určitých okolností úctivo kritizovať. Okrem toho sám pápež František pri viacerých príležitostiach výslovne povedal, že víta kritiku. Zdá sa byť jasné, že kritika, ktorú vzniesli Benedikt a Pell, je presne ten druh kritiky, ktorý by mal pápež brať najvážnejšie vzhľadom na učenie Cirkvi a jeho vlastné názory na hodnotu kritiky.

Priatelia, všetci vnímame, že kultúra médií už prakticky neexistuje a aj skutoční novinári sú ojedinelím zjavom. Miesto serióznych článkov ako aj úvah, sa jedná len o mechanicky preberané kompiláty a články. Tým nepredišiel ani samozvaný konzervatívny denník, ktorého názov mi tu nestojí ani za zmienku.

Kým sa svet pripravoval na oslavy príchodu ďalšieho roku, plného neistôt, správa o smrti Benedikta XVI. obletela rýchlosťou blesku celý svet. Ďalší pevný bod, maják na našej púti, vyhasol. Teraz sa schádzame, aby sme emeritného pápeža, Benedikta XVI., odporúčali Božiemu milosrdenstvu. V našich dušiach sa mieša pocit vďačnosti a pocit smútku.

Jeho posledné slová som nepočul na vlastné uši, ale v noci pred jeho smrťou ich počula jedna zo sestier, ktorá ho strážila. Okolo tretej hodiny: "Pane, milujem ťa. Sestrička mi to povedala ráno, hneď ako som prišiel do spálne, boli to posledné zrozumiteľné slová. Zvyčajne sme sa modlili ranné chvály pri jeho posteli: aj v to ráno som povedal Svätému Otcovi:

Svet sa stáva o čosi temnejším. Taliansky filozof Stefano Fontana dokonale vyjadril to, čo posledné hodiny zažíva každý z nás. Telesná schránka Benedikta XVI. už vyhasínala niekoľko rokov, avšak je na nás aby ho jeho posolstvo postupne prežiarilo...

1.     Modlitba. Svätá spoveď nám odpúšťa hriechy a oživuje v nás život prijatý krstnou milosťou. Ak sa chceme naozaj dobre vyspovedať, každodenný život modlitby je základom. Takýto život modlitby je vzťahom duchovného priateľstva s Bohom. Nikto nie je naším priateľom bez toho, aby sme s ním udržiavali živý kontakt. Práve v modlitbe najlepšie vnímame naše hriechy, pretože sme vo vzťahu so zdrojom svetla, vďaka ktorému vidíme tmu našej duše.

Každým dňom si viac a viac uvedomuje, každý kresťan, že má pred sebou dve základné voľby. Buď si bude prispôsobovať svoju vieru svetu, alebo bude tlakom sveta vzdorovať a bojovať o jej autentické prežívanie. Tlaky proti kresťanským hodnotám sa stupňujú a vyznávať verejne svoju vieru sa stáva pre mnohých náročné. Aj z tohto dôvodu sa stala populárnou knižka amerického spisovateľa Roda Drehera s názvom Benediktova voľba.

Pred dvestopäťdesiatimi rokmi, v roku 1772, vydal svätý Alfonz Mária de Liguori (1696-1787) svoje Dejiny bludov, posledné zo svojich dogmatických diel. Tento veľký svätec 20. augusta 1772 napísal: "Toto bude moje posledné veľké dielo; vo svojich sedemdesiatich siedmich rokoch nesmiem myslieť na nič iné ako na smrť.