Blud progresivizmu. Svet očami otca Ľubomíra (18)
3. septembra si v Tradičnom kalendári pripomíname svätého pápeža Pia X.. Keďže som tento rok dostal do daru jeho relikviu, rozhodol som sa pripraviť si o ňom aj nedeľnú kázeň. Tí, ktorí odoberáte moje newsletre ste ju obdržali emailom, medzičasom som ju zverejnil aj na tomto webe. V spomínanom texte som sa zmieňoval o udalosti, kedy cisár Franz Joseph intervenoval do voľby pápeža prostredníctvom poľského prímasa, kedy vetoval voľbu kardinála Mariana Rampollu. Následkom tohto veta bol zvolený za pápeža benátsky patriarcha Giuseppe Sarto, ktorý si zobral meno Pius X..
Následne ma niekto kontaktoval emailom s otázkou, či toto nebolo zasahovanie štátnej moci do chodu Cirkvi. Až vďaka tejto otázke som si uvedomil, kam sa posunulo naše moderné myslenie. Už ako som to naznačoval, vplyvom Luteránskej revolúcie, ktorá následne vyústila do Francúzskej revolúcie došlo k oddeleniu svetskej a duchovnej sféry. Toto myslenie dotiahol do dokonalosti modernizmus, kedy vyhlásil, že viera je náboženský sentiment. Oddiaľ je už len krok k vyhláseniu toho, že je súkromnou vecou každého jednotlivca. Krásne tieto myšlienky vykresľuje historik Brad Gregory v knihe Nepochopená reformácia.
Poslaním štátu je spoločné dobro jeho obyvateľov. Poslaním Cirkvi je viesť duše k večnému životu a teda k večnému šťastiu. Z napísaného vyplýva, že tieto dve skutočnosti sú spojené. Je dobrom obyvateľa, aby Cirkev viedla ľudí k večnému životu, pretože sa jedná o vyššie dobro. Dnes toto moje tvrdenie môže byť spochybnené takzvanými ateistami. Keďže ateizmus je vo svojej podstate iracionálny, akákoľvek argumentácia na túto tému je s nimi bezpredmetná, pretože vychádza z mylných, pomýlených predpokladov.
Dnes, keď sa nachádzame aj u nás pred voľbami, nemôžeme prijať diktát kričiacej menšiny o tom, že Cirkev sa nemá miešať do politiky. Pretože podľa jej viery, len tá politika je správna, ktorá napomáha jej samotnému poslaniu, ktoré je najvyšším dobrom spoločnosti. S tým súvisí aj ďalšia skutočnosť, ktorá sa mi prihodila prednedávnom a o ktorej som písal na svojom Facebooku.
Bol som kontaktovaný redaktorkou denníka N so žiadosťou o poskytnutie rozhovoru. Vzhľadom na moju súčasnú zaneprázdnenosť a rozličné naplánované cesty v zahraničí, som jej navrhol, že sa rozhovor môže uskutočniť až niekedy v októbri. Na to už viac nereagovala. Jej otázky nechávali tušiť jej skrytý úmysel, podľa ktorého chcela napísať negatívny článok o Cirkvi ešte pred voľbami, keďže chcela hovoriť aj o politike. Miesto odpovede som sa však už dočkal len článku, ktorý zverejnila na základe mojich statusov na sociálnej sieti. Hneď v úvode klamlivo tvrdila, že som rozhovor odmietol. Článok samozrejme obsahoval ďalšie klamstvá, ako je to v prípade tohto denníka bežným zvykom. Išlo len o obyčajnú súčasť kampane, ukázať aká je Cirkev zlá a vyjadruje sa k politike. Podľa nej je z mojich vyjadrení jasné, k akým stranám mám blízko. Je zaujímavé, že ak arcibiskup Bezák vystúpi s otvorenou podporou Progresívneho Slovenska, tak je všetko v najväčšom poriadku. Ak kňaz, ako ja poukáže na zverstvá komunizmu, ktorého ideovým nástupcom sú progresívci, je už oheň na streche.
Aké ponaučenie z toho plynie ? Musíme byť hrdí na našich predkov, ktorí sa hrdinsky vzopreli zverstvám komunistickej ideológie. Je evidentné, že ich to hnevá. Filozofické pozadie týchto ideológii je rovnaké. Obe z nich sú založené na materialistickom relativizme. Teda popierajú duchovnú sféru existencie a zároveň aj poznateľnosť pravdy ako takej a teda aj platnosť všeobecne platných zásad a princípov. Je potrebné, aby sme hovorili veľa o období komunizmu. Kým progresívci radi rozdávajú nálepku fašistov, podobne ako v minulosti komunisti, neradi počujú pravdu o svojej marxistickej prináležitosti. Nuž a napokon ostáva len dúfať, že Cirkev čoskoro odsúdi progresivizmus, ako škodlivú a nebezpečnú ideológiu, podobne ako v minulosti odsúdila fašizmus, či komunizmus. Jedná sa totiž o blud, ktorý je v rozpore s rozumom a ako taký je v rozpore s vierou samotnou. Slovami veľkého filozofa, Rogera Scrutona, sú to „Blázni, podvodníci a podpaľači“.
Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk
Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!
