Arcibiskup: Ak je návrh synody v rozpore s evanjeliom, "nie je to z Ducha Svätého”

Počas synody o synodalite si musíme dávať pozor, aby sme "zo všetkého neobviňovali Ducha Svätého", povedal arcibiskup Anthony Fisher zo Sydney a poznamenal, že ak je nejaký návrh v radikálnom rozpore s evanjeliom, potom "to nie je z Ducha Svätého".

"Duch Svätý je Kristov Duch. Je Duchom Otca a Syna, a preto bude vždy hovoriť len veci, ktoré sú v súlade s tým, čo nám Kristus zjavil v apoštolskej tradícii," povedal Fisher v rozhovore pre agentúru CNA tento týždeň v Ríme.

Počas októbrového zhromaždenia sa veľký dôraz kládol na počúvanie hlasu Ducha Svätého, pričom delegáti synody sa takmer denne schádzali na "rozhovory v Duchu" v malých skupinách, ktoré sú na synodálnej webovej stránke opísané ako "dynamika rozlišovania v synodálnej Cirkvi".

Austrálsky dominikán vysvetlil, že ak je nejaký synodálny návrh "v radikálnom rozpore" s evanjeliom a apoštolskou tradíciou, "nie je to z Ducha Svätého, pretože nemôžeme mať Krista a Ducha Svätého vo vzájomnom boji".

"Musíme si dať pozor na to, aby sme všetko - všetky naše názory, záujmy, loby a frakcie - zvaľovali na Ducha Svätého," povedal Fisher.

"Katolíci si radi myslia, že Duch Svätý volí pápeža, Duch Svätý za nás vyberá našich biskupov a kňazov, Duch Svätý robí to a to. A niet pochýb o tom, že Božia ruka, Božia prozreteľnosť, je prítomná vo všetkých týchto dôležitých veciach v našom živote a v živote Cirkvi. Ale v dejinách sme mali aj niekoľko hrozných pápežov. Mali sme niekoľko hrozných kňazov a biskupov a v živote ľudí sa stali hrozné veci. A či Duch Svätý bol neprítomný? Nie, ale dovolil, aby sa tieto veci stali."

"Takže nepripisujme Duchu Svätému všetko, čo sa stane na synode alebo kdekoľvek inde v našom živote. Myslím si, že je to vlastne poverčivé, keď to robíme," dodal.

Výzvou synody je počúvať a pýtať sa, čo nám a Cirkvi v tomto čase hovorí Boh, vysvetlil a dodal, že Cirkev už poskytla užitočné "vodítka" pri snahe rozoznať Božiu vôľu.

"Kristus nám dal všetko, čo potrebujeme pre svoju spásu, už zjavené. Odovzdávame si to z generácie na generáciu, evanjelium a učenie Cirkvi," povedal.

"Už teraz máme celý súbor učenia, úvah tisícov a tisícov ľudí z generácie na generáciu, vedených Duchom Svätým na najrôznejšie otázky, ktoré nám tam pomáhajú, depozit viery, ako ho nazývame, je tam na to, aby sme ho ťažili."

"Takže nie sme ponechaní len na svoje vlastné zariadenia, na svoje vlastné myslenie - nech je nálada v zhromaždení v konkrétnej veci akákoľvek. V skutočnosti máme niečo pevné, o čo sa môžeme oprieť a na základe čoho môžeme testovať nálady a intuície," povedal.

Synodálna diskusia o ordinácii žien

Šesťdesiatdvaročný arcibiskup zo Sydney poznamenal, že v synodálnom zhromaždení sa "dlho diskutovalo o svätení žien".

"Nemyslím si, že to odhaľuje niečo, čo by ľudia už nevedeli," dodal. "A okolo takejto otázky je veľa napätia a emócií."

Povedal, že je ťažké zistiť, čo si o tejto otázke myslí zhromaždenie ako celok, pretože ľudia počujú správu od každého z 35 stolov v sále, ale "neviete, či tá správa informuje o tom, čo povedal jeden človek, alebo o tom, čo povedalo všetkých 12 ľudí, ktorí pri tom stole [sedeli]".

"Takže neviete, či je to nadšenie jedného alebo dvoch ľudí pri každom stole, alebo nadšenie, ktoré skutočne prežíva takmer celá sála," povedal.

Arcibiskup Fisher povedal pre EWTN News, že si myslí, že synoda by mohla byť príležitosťou hovoriť o väčších problémoch v dnešnej Cirkvi, ako napríklad o tom, koľko mladých ľudí hovorí, že vôbec nemajú vieru.

"Je to oveľa naliehavejšie, napokon, oveľa vážnejšie ako štuchanie na okrajoch o tom, či 0,001 % žien môže byť diakonkami alebo diakonkami," povedal.

"Je to banalita v porovnaní s obrovskou stratou viery, ktorá sa nám v súčasnosti deje najmä v celých generáciách."

Dodal, že keď ľudia stratia vieru, idú hľadať zmysel inde, a "ľudia idú na mnohé veľmi deštruktívne miesta hľadať zmysel, nádej a šťastie".

"Kvôli nim musíme byť oveľa aktívnejší v evanjelizácii našej kultúry a najmä našich mladých dospelých," dodal.

"To, čo by som bol rád, keby zo synody vyšlo, by bolo nadšenie pre prinavrátenie viery ľuďom, ktorí by ju mali mať a z akéhokoľvek dôvodu sú od nej odpojení," povedal.

Fisher, ktorý takmer desať rokov pôsobil ako arcibiskup Sydney, poznamenal, že synoda o synodalite je "úplne iná" ako predchádzajúca synoda biskupov, na ktorej sa zúčastnil.

Celý proces opísal ako "experiment" a dodal: "Je to veľmi dôležité: "Vyvoláva rôzne druhy celkom vážnych teologických otázok."

Synoda biskupov zriadená Pavlom VI. po Druhom vatikánskom koncile mala byť "vyjadrením biskupskej kolegiality kolégia biskupov spoločne," vysvetlil, "ako skupina apoštolov spoločne... a najmä ich magistéria, ich spoločné učenie."

Zatiaľ čo synoda o synodalite je skôr "hybridom" biskupskej synody a iných typov cirkevných zhromaždení a stretnutí s biskupmi, kňazmi, rehoľnými sestrami a laikmi.

"Je to zároveň synoda biskupov a cirkevné zhromaždenie v jednom. A sú tu otázky, ktoré to vyvoláva. Aká je teda jej cirkevná povaha? Aká je jej autorita? ... Snaží sa byť biskupmi ako zhromaždenie apoštolov? Alebo sa snaží byť zhromaždením všetkých pokrstených?"

"Myslím si, že musíme asi oveľa viac premýšľať o tom, no a čo to všetko znamená ekleziologicky, kanonicky, prakticky?"

Fisher uviedol, že sa diskutuje aj o podiele laikov, najmä žien, na synode o synodalite.

"Je tam viac žien ako kedykoľvek predtým, a napriek tomu [synoda] stále znáša veľa kritiky, že stále nemá dosť žien," poznamenal.

Austrálsky arcibiskup dodal, že jednou z pozitívnych stránok synody o synodalite bolo široké spektrum katolíkov z celého sveta, ktorí sa tento mesiac zišli vo Vatikáne.

"Za posledné dva týždne som sa stretol s väčšou škálou biskupov ako pravdepodobne za predchádzajúcich 20 rokov. A to musí byť pozitívne," povedal.

 Neváhajte mi napísať Vaše postrehy a nápady emailom na info@oteclubomir.sk

Vaše milodary umožnia vznik povzbudivých myšlienok a ich publikovanie. Akákoľvek čiastka je veľkou pomocou!

Previous
Previous

MULLER: CIRKEV NIE JE DEMOKRACIA

Next
Next

Adorácia Vzkrieseného Pána. 45 rokov od voľby Jána Pavla II.